fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Oxford zverejnil otázky prijímacieho pohovoru. Čo myslíte, prešli by ste?

Ak sledujete školské dianie a celosvetové merítka, potom viete, že Oxfordská univerzita je považovaná za jednu z najlepších na svete. Týmto titulom sa pýši už pekný čas, nakoľko bola založená v roku 1096. Keďže si udržuje svoj status, hocikto sa do nej nedostane.

Internetom neraz kolovali mýty a informácie o znižujúcej sa kvalite štúdia, i to, že latka prijímacích skúšok sa neustále podlieza. Na uspokojenie zvedavosti ľudí Oxford reagoval.

Nedávno vydal niekoľko otázok z posledných rokov, ktoré na skúškach použil. Väčšina z nich je založená na témach, o ktoré hlásiaci sa študenti javia záujem. „Vieme, že o prijímacích pohovoroch v Oxforde stále existujú nedorozumenia. Takže sme tam dali čo najviac informácií, aby sme študentom umožnili vidieť realitu tohto procesu,“ povedala profesorka Samina Khan.

„Bez ohľadu na to, aký druh vzdelania máte za sebou, rozhovor by mal byť príležitosťou na prezentáciu vášho záujmu a schopností vo vami vybranom predmete, nielen mechanickom recitovaní faktov,“ dodáva.

oxford
Anglická univerzita patrí k najlepším na svete. Zdroj: pexels.com

Otázky, ktoré Oxford použil v posledných troch rokoch, sa týkajú rôznych tém. Od náboženstva a ekonomiky až po politiku a francúzštinu. Vo všeobecnosti sa od otázky nevyžaduje jedna správna odpoveď, ale skôr snaha začať konverzáciu. Profesorov zaujíma to, ako kandidáti rozmýšľajú, nie koľko odpovedí si zapamätali.

Myslíte, že by ste pohovor zvládli? Prečítajte si nasledujúce otázky a otestujte svoje vedomosti.

Približne 1 zo 4 úmrtí v Spojenom kráľovstve je spôsobených nejakou formou rakoviny, ale na Filipínach je toto číslo len približne 1 z 10. Aké faktory tento rozdiel ovplyvňujú?

Túto otázku položili študentom medicíny v roku 2016. Od kandidátov sa neočakávalo, že vytvoria presný zoznam faktorov, ktoré tieto dve populácie odlišujú. Kolégium sa namiesto toho zaujímalo, či uchádzači požiadajú o doplňujúce otázky a prepoja životný štýl a rozdiely v dĺžke života medzi oboma krajinami.

Koľko rôznych molekúl možno vyrobiť zo šiestich atómov uhlíka a dvanástich atómov vodíka?

Študenti chémie túto otázku dostali minulý rok. Ak ste nadšenec chémie, možno viete, že môžete vytvoriť päť molekúl s použitím všetkých týchto atómov, ale to nie je to, o čo sa profesor zaujímal. Namiesto toho chcel vedieť, či budúci študenti pochopili, ako by molekuly s rovnakým vzorcom mohli mať radikálne odlišné štruktúry a ako to súvisí s vlastnosťami, ktoré môžeme merať.

Dajte tieto krajiny do poriadku podľa ich hrubej miery úmrtnosti (v prepočte na 1000 osôb): Bangladéš, Japonsko, Južná Afrika, Spojené kráľovstvo.

Zatiaľ čo v médiách sa často hovorí o úmrtnosti ako o špecifických chorobách alebo detských smrtiach, hrubá miera úmrtnosti zahŕňa úplne všetko. Kandidáti môžu predpokladať, že krajiny ako Bangladéš majú najvyššiu mieru úmrtnosti v dôsledku detskej úmrtnosti a infekčných chorôb, ale na tomto mieste sú skôr krajiny so starnúcim obyvateľstvom. Krajina s najvyššou surovou úmrtnosťou je Japonsko, nasledovaná Spojeným kráľovstvom, Južnou Afrikou a Bangladéšom.

Ako môžeme odhadnúť množstvo atmosféry?

Môžete aj nemusíte vedieť, že atmosféra sa odhaduje na približne 5,4 miliárd kilogramov, ale aj tak by vám to príliš nepomohlo. Otázka je, „ako“ odhadnúť množstvo atmosféry. Profesora zaujímalo, či študent myslí mimo krabičky.

Čo myslíte, prešli by ste pohovorom?

Zdroj: iflscience.com

 

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií