Aj keď sú filmy s excentrickým Jackom Sparrowom skvelé dobrodružstvo, netreba si ich pliesť so skutočnosťou. Naozajstní piráti by sa tomu, ako si ich v 21. storočí predstavujeme, riadne zasmiali. Rozdielov medzi filmovými pirátmi, ktorí sa v najnovšom filme vrátili na plátna kín s názvom Salazarova pomsta a historickými hrdlorezmi je naozaj veľké množstvo.
Asi najznámejším rozdielom sú samotné lode, ktoré piráti používali. Vo filme môžeme vidieť Jacka Sparrowa alebo kapitána Barbossu na obrích trojsťažňových galónoch, ale ich skutočný predchodcovia si na majestátne koráby nepotrpeli. Dávali prednosť menším a čo najrýchlejším lodiam, aby mohli obratne manévrovať a vziať nohy na plecia v prípade, že im bude tiecť do topánok.
Čierne šalupy
Najobľúbenejším dopravným prostriedkom pirátov boli jednosťažňové plachetnice nazývané šalupy. Boli určené k prevozu tovaru a stavané pre plavbu v plytčinách. Mimo to vynikali svojou rýchlosťou a obratnosťou. S dobrým vetrom uháňala šalupa až rýchlosťou cez desať uzlov, teda okolo 20 km/h. Aj keď mala menšie rozmery, na palubu sa zmestilo až 75 mužov.
V prípade, že piráti natrafili na veľké vojnové lode, ktoré by ich šalupy rozmetali na triesky, dokázali sa s nimi rýchlo stiahnuť a schovať do bezpečia plytkých vôd, kde by veľké plachetnice uviazli na dne.
Prepadnutí na mori
Piráti tiež na lodiach v skutočnosti nebojovali tak, ako to ukazujú filmy, knihy a hry. Netúlali sa po moriach a neprepadávali lode, ktorí im náhodou zatarasili cestu. Útoky dôkladne plánovali. Dozvedeli sa napríklad ak to, že budúci týždeň má priplávať obchodná loď plná cenností. Po ceste ju obkľúčili niekoľkými malými loďami a donútili ju vzdať sa. V opačnom prípade nasledovala streľba z diel a obsadenie paluby.
Smutný osud kapitána
Ako sa vysporiadať s veliteľom nepriateľskej lode? Vo filme by ho čakala prechádzka po doske končiaca pádom do mora alebo vysadením na opustenom ostrove. V skutočnom živote porazeného kapitána stretol omnoho horší osud. Piráti ho priviazali povrazom k chrbtu lode a ťahali ho za sebou. Kapitán mohol len dúfať, že sa rýchlo utopí. Ak tomu tak nebolo, tak mu telo pomaly rozdrvili útesy a schránky mäkkýšov prilepených na kameňoch.
Mapy pokladov
Pravda nie je ani to, že piráti si ukradnuté bohatstvo zakopávali pod zem. Táto predstava vznikla až so známou dobrodružnou knihou Ostrov pokladov od R.L. Stevensona. Skutoční piráti svoj lup hneď roztočili v najbližšom prístave za ženy, pitie a hazard. Jediný pirát, ktorý naozaj zakopal ulovený poklad bol škótsky korzár William Kidd.
Ani páska a ani papagáj
Ostrov pokladov je naozaj bohatá studnica výmyslov. Vznikla tu aj podoba piráta s drevenou nohou a páskou cez oko. V skutočnosti piráti neboli žiadnou armádou invalidov. Rovnaké je to aj s papagájom na ramene. Je pravda, že pokiaľ pirát na ostrove chytil pestrofarebného papagája, mohol ho v prístave dobre predať, avšak operenec na ramene rozhodne nepatril do jeho módnej výbavy.
Filmová séria Piráti z Karibiku je skrátka plná nepresností. Nenechajte sa tým ale odradiť. Nepozerajte sa na ňu ale ani tak, aby ste mali jednotku z dejepisu, ale aby ste mali skvelý dobrodružný zážitok. A s filmovými pirátmi zažijete asi aj omnoho lepšie pocity než s ich historickými vzormi.
Kto bol kto?
Pirát – námorný lupič, ktorý prepadal lode a vydával sa na lúpežné výpravy na pobreží.
Korzár – lepšia sorta pirátov, ktorá od vlády dostala povolenie koristi na mori. Predpokladalo sa však, že bude útočiť len na lode cudzích štátov.
Bukanýr – pirát francúzskeho pôvodu, ktorý útočil hlavne na španielske lode.