fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Plasty sú aj na dne Mariánskej priekopy. Objavil ich americký podmorský bádateľ

Victor Vescovo našiel na najhlbšom mieste na zemi plastové vrecúško a obal na cukríky. Plasty sa teda dostali 11 kilometrov pod zem.

Najhlbší ponor, aký bol kedy zaznamenaný. 1. mája putoval Victor Vescovo takmer 11 kilometrov na dno Challengerskej hlbočiny – je to priehlbina v Mariánskej priekope v Tichom oceáne. Považuje sa za najhlbšie miesto svetového oceána. Podľa meraní v roku 2011 je hlboká 10 994 metrov. Vescovovi sa tak podarilo dosiahnuť rekord za najhlbší sólový ponor. Držiteľom toho predošlého bol v roku 2012 James Cameron, režisér filmu Titanic.

S dobrými správami sa ale nevynoril. Okrem štyroch nových druhov organizmov pozoroval vo vode aj plastové vrecúško a obal na cukríky. Hĺbka Mariánskej priekopy je pritom väčšia než výška Mount Everestu. Pozrite si, aké sú následky plastov v prírode.

Plasty plávajú na najhlbšom mieste našej planéty

Vescovo vraví, že jeho cesta do hlbín bola o testovaní ľudských limitov rovnako ako aj o vedeckom objave. „Verím v to, že človek prirodzene inklinuje k extrémom,“ tvrdí Vescovo pre CNN. „Myslím si, že je to úžasná súčasť ľudskej prirodzenosti. Tá nás vedie k tomu, aby sme prekonávali svoje limity, čo nám pomohlo dostať sa ako druh tam, kde sme teraz.“

plasty
Zdroj: Facebook.com

Jeho plavba s názvom The Limiting Factor je súčasťou projektu pre Discovery Channel. Poslaním expedície je vykonávať podrobné misie na piatich najhlbších miestach v našich oceánoch. Okrem Mariánskej priekopy nazrú prieskumníci aj do Portorickej priekopy v Atlantickom oceáne, South Sandwich v Južnom oceáne, Jávskej priekopy v Indickom oceáne a Molloy Deep v Severnom ľadovom oceáne. Jej prieskum by sa mal dokončiť v auguste tohto roka.

„Ku koncu som jednoducho vypol rakety, naklonil sa späť do kokpitu a vychutnal si sendvič s tuniakom.“

Hlavným cieľom misie bolo zachytiť videozáznamy toho, čo sa nachádza na spodnej časti Challengerskej hlbočiny. Prvýkrát bola preskúmaná v roku 1960 oceánografmi Donom Walshom a Jacquesom Piccardom. „Cez dno som prešiel krížom a hľadal som rôzne voľne žijúce živočíchy, potenciálne a jedinečné geologické útvary alebo skaly či umelé objekty. Snažil som sa zistiť aj to, či existuje ešte hlbšie miesto, než kde sa Terst dostal v roku 1960,“ hovorí Vescovo.

plasty
Zdroj: Facebook.com

Objavy v Challengerskej hlbočine zahŕňajú žiarivo farebné skalnaté horniny, ktoré by mohli byť chemickými usadeninami, ostnatokožcami alebo morskými uhorkami. Vedci z Discovery Channel sa chystajú vykonať testy na nájdených organizmoch, aby určili, či sa plasty nachádzajú aj v nich.

Vescovo strávil štyri hodiny na morskom dne a na chvíľku si užil aj čas. Úprimne, ku koncu som jednoducho vypol rakety, naklonil sa späť do kokpitu a vychutnal si sendvič s tuniakom. Počas toho som sa pomaly, pomaličky vznášal tesne nad dnom najhlbšieho miesta na zemi. Užíval som si výhľad a obdivoval som môj tím. Bol to pre mňa veľmi šťastný a pokojný moment,“ spomína si Victor Vescovo.

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií