Starodávna DNA štyroch detí, ktoré žili pred tisíckami rokov v západnom Kamerune, odhalila viacero otázok než odpovedí. Experti analyzovali kompletnú DNA sekvenciu detských pozostatkov, ktoré pochádzajú spred 3 000 až 8 000 rokov. Vďaka týmto prastarým genetickým údajom dokážu experti vypátrať prvých predkov nášho druhu Homo sapiens.
Desiatky tisíc rokov hľadali ľudia útočisko v skalnej priehlbine pri zátoke západného pobrežia Afriky. Niektorí z nich zrejme vytvorili aj prvé slová v jazyku bantu, ktorým dnes hovoria stovky miliónov obyvateľov po celom kontinente. Presná identita vtedajších obyvateľov v Shum Laka v Kamerune však zostáva tajomstvom. Až doteraz si experti mysleli, že DNA obyvateľov je navždy stratená.
Odhalenie zaniknutých populácií
Vedcom sa podarilo získať DNA štyroch detí objavených v archeologickom nálezisku Shum Laka. Skúmali kompletnú sekvenciu DNA osemročného chlapca a ďalšieho pätnásťročného chlapca. Zamerali sa tiež na genetickú variáciu dvoch štvorročných detí. Keď porovnali starodávne DNA s modernými skupinami po celej Afrike, zistili zaujímavé veci.
Obyvatelia Shum Laka neboli nijakí príbuzní s modernými kamerunskými civilizáciami a dokonca ani s obyvateľmi, ktorých rodným jazykom je bantu. Toto porovnanie vzoriek DNA vedcom umožňuje spoznať zaniknuté civilizácie. Antropologička a autorka štúdie, Mary Prendergastová, sa spolu so svojimi kolegami zamerala na zmeny v ľudskej populácii.
Žiadna genetická súvislosť
V Shum Laka sa nachádzajú dve pohrebiská. Jedno je staré 8 000 rokov a druhé 3 000. Expertom preto ponúkajú širokú variáciu DNA vzoriek. „Skúmame veľmi hustú kosť, ktorá obklopuje vnútorné ucho. Hutnosť tejto kosti ponúka mimoriadnu ochranu pred čo i len jemným poškodením DNA,“ vysvetlila Prendergastová.
Spolu s vedeckým tímom porovnala DNA štyroch starodávnych detských tiel s 63 vzorkami DNA od moderných civilizácii blízko Kamerunu. Zistili, že DNA štyroch detí boli veľmi podobné, napriek tomu, že nie všetky žili v rovnakom období. „Možno išlo o rodinný cintorín. Je to zvláštne možno preto, že nepoznáme ich dôvody,“ poznamenala autorka výskumu.
Zarážajúce však je, že štyria starodávni jedinci neboli geneticky prepojení s modernými obyvateľmi západného územia Kamerunu. Zdá sa, že majú bližšie k lovcom-zberačom, ktorí kedysi žili v strednej Afrike. Je preto možné, že v oblasti žilo súčasne niekoľko odlišných civilizácií.
Odhalenie v nedohľadne
Je všeobecne známe, že prvý jedinec nášho druhu, Homo sapiens, sa vyskytol práve v Afrike. Predchádzajúce štúdie dokonca naznačujú, že korene tohto druhu siahajú do obdobia lovcov-zberačov, ktorí žili na juhu Afriky. Podľa dôkazov z výskumu Prendergastovej sa však z tejto línie oddelili ďalšie tri genetické vrstvy.
Jednou z nich je genetická línia moderných lovcov-zberačov v strednej Afrike, súčasťou ktorej boli aj novonájdené pozostatky štyroch detí. Ďalšia vetva predstavuje „duchovnú“ populáciu moderných ľudí, ktorých totožnosť zostáva neznáma. Posledná vetva je oblasť, ktorá vedie k populáciám východnej a západnej Afriky, vrátane skupiny ľudí, ktorá sa rozšírila do celého sveta.
Napriek fascinujúcim zisteniam sa nedá tvrdiť, že experti odhalili korene ľudského vzniku. Evolučná genetička Serena Tucciová prezradila, že existuje veľa potenciálnych modelov, ktoré logicky zapadajú do veľkého množstva už zistených údajov. Každý z týchto modelov je však zostavený z hypotéz, ktoré nie sú príliš spoľahlivé a obmedzujú výsledky. Skvelou správou je, že existuje spôsob, ako sa dopátrať k prvým predkom Homo sapiens. „Musíme toho preskúmať oveľa viac, nemyslím si, že sa z tohto dá spraviť konečný verdikt,“ dodala evolučná genetička Carina Schlebuschová.