Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

PREČO MUŽI NEPOČÚVAJÚ ŽENY? ZÁHADA VYRIEŠENÁ!

 

Neviem ako vy, milé dámy, ale ja som si otázku: „Prečo nás len tí naši milovaní muži nepočúvajú?“, kládla dá sa bez zbytočného zveličovania povedať, že dlhé roky.

Som celkom zanietenou riešiteľkou záhad – hlavne čo sa pánov tvorstva týka, ale túto nie a nie rozlúštiť. Prísť jej na koreň.  A tak som sa roky zaraďovala medzi všetky tie ( z mužského pohľadu určite) zlé, protivné, ufrfľané a večne oduté priateľky, ktoré aspoň po miliónty raz svojmu „nevidím zlo a už vôbec nepočujem zlo a ani nič ostatné čo sa ženského sveta týka“, drahému ukrivdeným hláskom hovoria: „Ty ma vôbec nepočúvaš,  čo si to za partnera?!“

Keď si spätne predstavím seba samu, bola som viac než hrozná. A keď si spomeniem na všetky tie chabé, maximálne trápne a úbohé „nenápadné“ pokusy vypaľujúce dieru do očí, aby ma moji frajeri počúvali, venovali mi nie len svoj pohľad, ale aj pozornosť, zalieva ma studený pot, obchádza ma hrôza. OMG!

Hmmm…Som ja vôbec vhodná osoba na písanie tohto článku? Nedovolím si tvrdiť, že by som mohla pracovať ako vzťahová poradkyňa a viesť párové terapie, ale niečo som sa predsa len naučila. Chlapi a život ako taký ma naučili. A čo je azda najdôležitejšie, poučila som sa…

 Viem, už viem, že nemôžem od chlapa vyžadovať nemožné. Nechcite to ani vy, moje milé. Prečo? Pretože to je základ. Nežiadať nemožné.

pixabay.com

Nežiadajme, aby sa náš partner pretransformoval na ženu. Nikdy! Ani keď to niekedy tak strašne potrebujeme! Ani vtedy, keď nás pohrýzol svet do krvi a pevné mužské objatie nám (v momentálnom rozpoložení), ani náhodou nestačí.

Viem, že sú chvíle, kedy si všetky do jednej aspoň v kútiku svojej zložitej ženskej duše želáme, aby sa na pár minút stala z mužskej mysle myseľ naša – ženská. Potrebujeme cítiť súznenie aj v oblasti počúvania. Tak to však nefunguje (česť výnimkám potvrdzujúcim tieto fakty). A ani fungovať nebude, nech nás naše polovičky akokoľvek veľmi – preveľmi milujú. Nech im na nás akokoľvek veľmi záleží,  ak nemáme po svojom boku už spomínanú svetlú či tmavú výnimku.

Apropo, tiež nie je pre nás a v konečnom dôsledku ani pre partnera prospešné, keď si v hlave vytvárame hororové scenáre o tom, že keď nás náš milovaný nepočúva, že nás automaticky aj nemiluje, že mu na nás houby záleží, že nás má iba na to, aby sme mu varili, prali, upratovali, žehlili a zahrievali posteľ. Nevravím, že tomu tak v žiadnom prípade nie je, že takí muži nie sú, neexistujú, no nespájajme si vyššie uvedené s tým, že nás muži nepočúvajú.

Rovnica nepočúvajúci chlap = nemilujúci chlap je blbosť, blbosť, blbosť. Hovadina. Výplod našej bujnej fantázie, ktorá  šliape na plné obrátky 24/7. V skutočnosti je to jednoduché, ako tomu pri zložitých veciach, vzťahoch a udalostiach býva a netreba za tým (a za chlapom obzvlášť) hľadať logické súvislosti.

Mozog muža, jeho duša, jeho „nastavenie“ nie je uspôsobené na to, aby nás počúval. Chlapi RIEŠIA. Z nášho pohľadu, pocitu a následného rozčarovanie IBA riešia. A to je pre nás málo. To nám, ženám nestačí. Keď už pre nič iné tak preto, lebo veľa našich „babských“ problémov a iných „ov“, riešenie jednoducho nemá. Nám to neprekáža, chlapom áno. My ženy (narozdiel od muža), riešenie v 99-tich prípadoch zo 100 nepotrebujeme.

To, čo NAOZAJ POTREBUJEME je rozoberanie, filozofovanie, ponosovanie do kolečka dokola. Kecanie o niečom, alebo aj o ničom. Do aleluja. Do nekonečna. To nám pomáha. Mužom nie.

Muži buď hľadajú a nájdu riešenie a tým pádom patáliu, problém vyriešia, alebo ak sa patália vyriešiť nedá, hodia ju za hlavu a v tej sekunde prestáva pre nich existovať. My ženy riešime takmer nonstop, oni, chlapi riešia, keď im horí pod zadkom. Keď hrozí „koniec sveta“…

Z toho všetkého vyplýva, že ak si  prisadneme k partnerovi na gauč s ponosou, “ hyper problémom“, ako nám lezie na nervy kolegyňa v práci, lebo si (určite naschvál) kúpila navlas rovnaké šaty ako máme my, alebo že nám lejak zničil našu najobľúbenejšiu kabelku a je nám za ňou ľúto, s veľkou pravdepodobnosťou, ba priam s istotou sa dočkáme suchého konštatovania: „Tak tie šaty do práce nenos, zlatko. Kúp si novú kabelku/ Je tam toho, máš kopec iných kabeliek.“

pixabay.com

Nášho srdca šampión problém vyriešil, je maximálne spokojný sám so sebou a tým to pre neho hasne. Potom samozrejme nechápe, je zmätený, dotknutý a nahnevaný,  že s jeho suchopárnou reakciou, a čo si budeme navrávať, aj s ním – „ignorantom ignorantským“, ani len omylom spokojné nie sme.

„Ignoranta ignorantského“ ani čo by sa za necht vošlo nenapadne, že my očakávame, chceme, potrebujeme, dychtíme po tom, aby nás potľapkal po pleci, pohladil po vlasoch a hodinu, najlepšie dve, s nami horel hnevom na hroznú kolegyňu, pritakal nám, že je to chúďa bez štipky vkusu keď nás musí napodobňovať, ako si to mohla len dovoliť a opakovane nás uisťoval, že my sme v inkriminovaných šatách tisíckrát krajšie, príťažlivejšie…

Nevie ani to, že automaticky má vedieť, ako sme tú skrz – naskrz zničenú kabelku z dvadsiatich ďalších, ktoré vlastníme mali rady, má chápať, že je to pre nás malá katastrofa, lebo takú už nikde nezoženieme, lebo predsa hádam vie, čo znamená pojem limitovaná edícia?!

Ono je to tak, že  my ženy musíme o všetkom a to naozaj že o VŠETKOM veľa, veľa, veľa a ešte dlhšie rozprávať a až po dôkladnom rozpitvaní a rozobratí zľava, sprava, spredu i zozadu riešime. Alebo sa riešenie vynorí počas rozprávania. Alebo riešenie neexistuje, ale nám, narozdiel od chlapov nevadí, že sme tri hodiny tárali len tak. Do vetra.

Muž rieši HNEĎ. Nepotrebuje mať za kamión rečí. A predtým ako začne riešiť zváži, či to, čo mieni riešiť nejaké riešenie má, nebude predsa len tak strácať čas, keď si môže pozrieť futbal…

Viem, že viete, milé moje. Viem, že vieme. Možno si aj pri čítaní týchto riadkov len povzdychnete, že: „Veru, je to tak“. Ale ruku na srdce i na ústa.

Ktorú z nás to, aj keď možno nie permanentne, ale aspoň občas, neškrie? Ktorá z nás neucíti to jemné, ale bolestivé pichnutie vo svojom vnútri? Pich, pich, pich…

Ktorá z nás vie s chladnou hlavou a bez výčitiek prijať, keď partner zase raz – po miliónty raz nepočúva? V ktorej z nás to nevrie? Ktorá z nás nemá líca ako dva balóny a zovreté pery? Ktorá z nás namiesto toho vybehne s kamoškou na víno, lebo kamoška a víno ponúknu vždy nadhľad a berú všetko viac „free“?

Ak uvedené praktizujete,  gratulujem vám! Ak nie, smelo do toho!

Držím vám, nám prsty a na úplný záver dnešnej cesty do hlbín mužskej mysle, nezabudnime!

„Chlap nás vôbec nepočúva. A práve preto je tá najlepšia bútľavá vŕba“.

/Bookletka/

 

Foto: https://www.publicdomainpictures.net/en/view-image.php?image=74379&picture=face-man-and-woman

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií