Príbeh o žene zo Slovenska, ktorá sa záhadne vyhýba diskotékam. Je tento príbeh pravdivý alebo nie?
Paranormálne javy sú veľmi záhadné a tajuplné udalosti, ktoré sa odohrávajú nielen v útrobách starých domov a opustených budov a cintorínov, ale často aj na bežných miestach. Správy o strašení alebo neuveriteľných historkách prichádzajú z našich domovov, panelákov, hotelov, kancelárskych budov. Mnohé neuveriteľné príbehy sa odohrávajú za bieleho dňa v mestách aj dedinách obyčajným ľuďom. Tieto príbehy potom kolujú v rodinách, medzi známymi či na sociálnych sieťach.
Dokážete odlíšiť fakty od fikcie? Vyskúšajte si svoj úsudok v našej novej rubrike, pri ktorej sme sa inšpirovali legendárnym seriálom Verte neverte.
V roku 2010 som študoval na STU v Bratislave. Mnohých spolužiakov som mal ubytovaných v Mlynskej doline a často sme sa zabávali v známom diskoklube v priestoroch hlavného internátu. V jeden teplý májový piatok som kvôli cestovaniu spolu so spolužiakom odchádzal z diskotéky skôr, už okolo pol jedenástej večer. Auto sme mali zaparkované na parkovisku pri cintoríne.
Keď sme odchádzali, na autobusovej zastávke pod internátmi sme si všimli krásne štíhle dievča s havraními vlasmi. Zamávalo na nás, a tak sme sa pri nej pristavili. Spýtala sa nás, či ideme smerom na hlavnú stanicu. Odpovedali sme, že nie, ale môžeme ju tam zaviezť. Bez slova, či úsmevu si sadla na zadné sedadlá a vedľa seba si položila svoju cestovnú tašku. Videli sme, že je na nej niečo zvláštne. Pri pohľade do spätného zrkadla som si uvedomil, že jej pokožka je až nezvykle biela.
Vydali sme sa smerom po Pražskej ulici k hlavnej stanici. Zo začiatku vládlo v aute hrobové ticho, a tak sa jej spolužiak spýtal, či tiež cestuje domov, a či bola dnes pozrieť aj na diskotéke. Odpovedala, nám: „Musím sa diskoték strániť. Mám priateľa a teraz cestujem za ním. Keby som nezmeškala autobus, ani vás by som nepožiadala o zvezenie. Nočné hodiny sú pre mladé dievčatá veľmi nebezpečné.“ Hovorila to mĺkvym hlasom akoby bez záujmu.
Cesta na stanicu bola krátka a po zastavení spolužiak vystúpil a chcel dievčaťu otvoriť dvere. Na naše prekvapenie sme s hrôzou zistili, že dievčina sa v aute už nenachádza. Za jazdy z auta vystúpiť nemohla, to by sme si určite všimli. Navyše bola pripútaná a bezpečnostný pás zostal zapnutý. Na zadnom sedadle zostala len jej cestovná taška, ktorá ale bola úplne prázdna.
Po čase sme zistili, že podobné stretnutie s prízračnou stopárkou zažili aj ďalší chalani z Mlynskej doliny. Dodnes nevieme, kto bolo to krásne dievča s dlhými čiernymi vlasmi, a prečo sme sa s ňou mali stretnúť.