Ženy, neponocujte a vstávajte skoro. Znížite tým riziko rakoviny prsníka

Ženy, neponocujte a vstávajte skoro. Znížite tým riziko rakoviny prsníka

Podľa britského výskumu ženy, ktoré vstávajú skoro ráno, majú o polovicu menšiu pravdepodobnosť, že sa u nich objaví rakovina prsníka, ako tie ženy, ktoré sú aktívne večer a do postele idú neskoro v noci.

Vedci z Bristolskej univerzity zistili, že ranné vtáčatá trpia v porovnaní s nočnými sovami rakovinou prsníka o 40 – 48 % menej.

No neoplatí sa ani veľa vyspávať. Zistili totiž, že keď spia ženy dlhšie, ako je odporúčané (7-8 hodín), riziko sa každou hodinou navyšuje o 20 %.

Ideálne je neponocovať a spať maximálne 7-8 hodín. Zdroj: unsplash.com/Thorpe Mayes IV

Na čo prišla štúdia?

Experiment pozostával zo skúmania informácií od takmer 400 000 žien, ktorých biologické materiály sú uložené v anglickej biobanke (zariadenie, v ktorom sú uschované biologické materiály od pacientov s rôznymi chorobami. V auguste obletela Slovensko informácia, že jedna má vzniknúť aj u nás, vďaka čomu sa budeme môcť zapojiť do svetových vedecko-výskumných projektov. – pozn. red.).

Vedci nazerali na približne 450 genetických ukazovateľov spojených so spánkom, ako je chronotyp (niečo ako vnútorné biologické hodiny, ktoré regulujú čas nášho bdenia a spánku – pozn. red.), množstvo potrebného spánku či riziko nespavosti. Dokázali študovať riziko rakoviny nezávisle od faktorov, ako sú alkohol alebo fajčenie, pomocou techniky známej ako mendelovská randomizácia.

Zatiaľ čo sú tieto genetické ukazovatele úzko spojené so spánkovými preferenciami, vysvetľujú len zlomok správania v reálnom svete (3 % v prípade 300 chronotypových génov). Je to preto, že to, kedy sa zobúdzame, ovplyvňujú faktory ako práca či rodina. Tento nesúlad by podľa autorov štúdie mohol vysvetliť niektoré dodatočné riziká, je to však potrebné preukázať ďalším výskumom.

Počet žien majúcich rakovinu prsníka neustále stúpa. Zdroj: systemicdentist.com

„Ďalej by sme sa chceli pozrieť na to, aké je sa medzi našimi vrodenými preferenciami – či sme ranný alebo večerný typ človeka – a naším skutočným správaním,“ hovorí doktorka Rebecca Richmond, ktorá viedla výskum.

Podľa zistení vedcov nie je riziko rakoviny úplne stanovené našou genetikou; zmena nášho správania môže znížiť množstvo tohto rizika. Zistili napríklad vyššiu mieru rakoviny u žien, ktoré pracujú v nočných zmenách alebo spia v jasnejšom prostredí.

„Táto štúdia poskytuje ďalšie dôkazy, ktoré naznačujú, že narušenie modelu spánku môže zohrávať úlohu v rozvoji rakoviny,“ vyjadrila sa Cliona Kirwan, konzultantka pre Oddelenie chirurgickej onkológie NHS (National Health Service). Na štúdii sa nezúčastnila.

Ako je na tom Slovensko a čo hovoria čísla

Na základe štatistík a dostupných tabuľkových informácií vieme, že v roku 2012 bolo na Slovensku 2643 prípadov rakoviny prsníka (10 rokov predtým, v roku 2002, to bolo 1880).

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  To, či spíš s ponožkami alebo bez, znamená viac, ako si myslíš!

Čo sa týka rakoviny, v krajinách OECD bola v roku 2015 rakovina prsníka druhou najčastejšou príčinou smrti (po pľúcach). Zomrelo na ňu 164 680 žien, čo predstavuje 14,4 % tých, ktorých príčinou smrti bola akákoľvek forma rakoviny.

Zdroj: oecd.org

Podľa knihy Rakovina prsníka, ktorú v slovenčine (z nemeckého originálu Brustkrebs – Früherkennung, Behandlung und Nachsorge) vydala Liga proti rakovine, je na Slovensku rakovina prsníka najčastejším zhubným nádorom u žien. Podľa najnovších údajov registrujú už 1900 nových prípadov ročne. Medzi postihnutými stále pribúdajú mladšie ženy. V uplynulých 20 rokoch sa počet ochorení na rakovinu prsníka u žien vo veku 25 – 45 rokov zvýšil o viac ako 30 %, kým v minulosti sa toto ochorenie vyskytovalo najčastejšie u žien vo veku okolo 60 rokov.

U koho je najvyššie riziko a ako zistiť, či ju, nedajbože, nemám

Podľa spomínanej knihy je zvýšené riziko rakoviny prsníka u žien:

  • ktoré nerodili,
  • prvýkrát otehotneli po 30. roku života,
  • ktorých blízka príbuzná (matka, sestra) mala rakovinu prsníka,
  • ktoré už v minulosti ochoreli na rakovinu prsníka,
  • ktoré majú viac ako 50 rokov (všeobecné vekové riziko),
  • ktoré majú problémovú mastopatiu. To platí, keď:
    – sa pohmatom (palpáciou) zistí hrčkovitá zmena v prsníku,
    – mamografia ukáže mikrokalcifikáty v prsníku,
    – sa pri operácii v odobratej vzorke tkaniva zistia mikroskopické
    známky zvýšenej malignity.

    Zdroj: unsplash.com/Ani Koleshi

Dôležitá je včasná diagnostika

… a netreba ju podceňovať. Existuje viac metód. Najspoľahlivejšia je mamografia − špeciálne röntgenové vyšetrenie prsníkov, ktoré umožňuje odhaliť mnohé prípady ochorenia vo včasnom štádiu. Odborníci odporúčajú vykonať vo veku 40 rokov tzv. základné mamografické vyšetrenie a neskôr, najmä po 49. roku, ho v pravidelných intervaloch opakovať. Mamografiou možno v prsníku zistiť aj veľmi malé útvary (s priemerom menším ako 5 milimetrov).

Keď ešte ale nemáme 40 rokov, neznamená to, že nemôžeme ísť k lekárovi. Každoročné preventívne vyšetrenie žien po 20. roku života má zahrňovať pravidelné palpačné vyšetrenie (vyšetrenie ohmataním) prsníkov. Aj vyšetrenie ultrazvukom (sonografia), ktoré sa odporúča najmä mladým ženám, je veľmi užitočné.

Najzásadnejšie je ale vyhradiť si čas pre seba a všímať si samu seba. Samovyšetrenie prsníkov raz mesačne by aj u mladých žien malo byť samozrejmosťou. Ako na to, si prečítate napríklad tu.

Zdroje: independent.co.uk, zdravie.pravda.sk, OECD.org, VOU.sk

Google+ Linkedin

Autor príspevku:

Obdivovateľka umenia vo všetkých jeho formách, hľadajúca a nachádzajúca ho všade okolo seba. Fotografiami si zaznamenávam svet, najradšej cez dokumentárnu fotografiu, ľudí a ich príbehy. Rada si tieto príbehy aj píšem a hrám.