Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Fascinujúce správy! Rastliny medzi sebou komunikujú, vydávajú takýto zvuk

Nahrali ho v New Yorku

Rastliny v Brooklynskej botanickej záhrade sú centrom pozornosti. Vibrácie, ktorými medzi sebou komunikujú, nahrala umelkyňa Adrienne Adar.

V newyorskej botanickej záhrade pracovníci skúmajú, ako asi môže znieť zvuk rastúcich rastlín. Projekt nesie názov Sonic Succulents: Sounds and Vibrations Plant a potrvá do 27. októbra tohto roka. Na jeho čele stojí umelkyňa Adrienne Adar, ktorá celý projekt navrhla.

Botanická záhrada umožňuje návštevníkom komunikovať s rastlinami. Umelkyňa dúfa, že táto skúsenosť u ľudí vyvolá nové vnímanie rastliniek. Chcela by, aby ich ľudia chápali nie ako neživé objekty, ktoré môže človek kontrolovať, ale ako žijúcich spoluobčanov, ktorí sú rovnako dôležití pre túto planétu ako my.

rastliny
Zdroj: unsplash.com

Ako zvuk nahrali?

Spolu so semenami kukurice posadili pracovníci botanickej záhrady aj nahrávacie zariadenie. Zvuky rastúcich rastliniek sa tak jednoducho zaznamenajú. „Komunikujú medzi sebou,“ hovorí Adrienne Adar, pričom poukazuje na vibrácie, ktoré jednotlivé rastliny tvoria.

Ukážky si môžete vypočuť po kliknutí na tento odkaz.

Zvuk zohráva vo vedeckých objavoch dôležitú úlohu. Vedci už v minulosti vďaka zvuku napríklad zmapovali morské dno. To všetko len tým, že počúvali vibrácie, ktoré sa odrážali od objektov, ktoré voľným okom len tak ľahko viditeľné nie sú. Počúvanie rastlín a pochopenie toho, ako interagujú so zvukom, by tiež mohlo viesť k rôznym objavom.

rastliny
Zdroj: unsplash.com

Čo sa zistilo?

Vedci zistili, že kukurica rastie lepšie, keď je vystavená zvukom na frekvenciách medzi 200 a 300 Hz. Zvuk tiež napríklad oneskoril dozrievanie paradajok. Mungo fazuľky a uhorky rástli pri určitých zvukoch rýchlejšie a jahody zas hustejšie. Korene kivi a ryže narástli hlbšie, čo dokázalo, že zvuky vedú korene k vode.

Zvuk ovplyvnil aj interakcie medzi rastlinami a zvieratami. Napríklad niektoré rastliny uvoľňujú peľ len vtedy, ak cítia vibrácie včely. Mäsožravá rastlina krčiažnik si dokonca vytvorila svoje vlastné zvuky, ktorými k sebe láka netopierov.

S technológiou a väčšou informovanosťou o rastlinách by sme pre ne mali podľa Adar omnoho viac pochopenia. Umelkyňa vyzdvihuje novú alternatívu: „Ľudia sú otvorenejší a premýšľajú o rastlinách a ich existencii. Veci nemusia žiť ako ľudia, aby sme im porozumeli.

Zdroj: nytimes.com

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií