Super tip na výlet pre malých i veľkých: V Novej Sedlici nájdete aj chalúpku Deduška Večerníčka
Keď sa povie detstvo, každý si vybaví niečo iné. Niekomu sa oživia spomienky na škôlku, inému zážitky s kamarátmi a ďalšiemu zas život plný smiechu a zábavy. Jedno však máme všetci spoločné – rozprávky.
Vyrástli sme na nich a radi si ich pozrieme aj dnes, dokonca aj niekoľkokrát za sebou. Zvlášť cez vianočné či veľkonočné sviatky.
Hoci dnešné deti nikdy nepochopia, ako sme žili, keď sme boli v ich veku, časť z nášho života žijú i v súčasnosti (a možno o tom ani sami nevedia). Nie všetko sa totiž radikálne zmenilo. Keby sme sa detí dnešnej doby spýtali, kedy sa im najlepšie spí, určite by sa väčšina zhodla na tom, že vtedy, keď si pozrú nejakú dobrú rozprávku – najlepšie takú, z ktorej vyplynie ponaučenie a dá sa pri nej oddýchnuť.
Kde bolo, tam bolo…
Aká by to bola rozprávka na dobrú noc, keby začiatok aj koniec neohlásil Deduško Večerníček? Chalúpka Deduška Večerníčka nie je iba nakreslená. Môžete ju nájsť v obci Nová Sedlica, ktorá leží na hranici Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Podľa starostu má chalúpka viac ako sto rokov a istý čas bola zapísaná aj na zozname kultúrnych pamiatok. Dnes by sa síce nevyhla mnohým opravám, no rozprávkovú atmosféru plnú spomienok z detstva v sebe ukrýva stále.
Zaspomínajte si spolu s nami na tieto rozprávky z detstva
Pat a Mat (1976)
Nerozlučná dvojica, ktorá si získala srdcia mnohých detí (a nielen ich). S radosťou si ich aj dnes pozrú dospelí či vysokoškoláci, ktorí si vďaka nim a ich „šikovnosti” radi spestria voľné chvíle medzi učením (najmä počas skúškového obdobia). Veď dokázať zmajstrovať také kúsky, aké sa daria im, si žiada poriadku dávku trpezlivosti – a to nielen z pohľadu kutila. Každá časť netrvá viac ako desať minút a pozrieť si ju môžete tu v archíve, v ktorom nájdete až 70 častí. Upozorňujeme však, že v momente, ako kliknete na jednu z nich, už ich budete chcieť vidieť všetky. Ak už pre nič iné, tak určite pre chytľavú zvučku, ktorá sa nikdy nezunuje, mýlime sa?
Maťko a Kubko (1977)
Ak vám Slovák povie, že ešte nikdy nepočul o dvoch valachoch Maťkovi a Kubkovi, určite klame. Maťko a Kubko nemajú ani zďaleka nudný život. Okrem toho, že dohliadajú na psa Dunča, aby neflákal svoje povinnosti, musia zdolávať všetko, čo im život na kolibe ponúkne. Napríklad naučiť kukučku kukať, skamarátiť sa s medveďom, vyprášiť vlkovi kožuch či nájsť stratený poklad. Popritom by mali ešte stihnúť utešiť smutnú vílu či popasovať sa s búrkou. Títo malí bačovia vám otvoria dvere do krajiny lúk a pasienkov, zelenej trávy, slnka a zdravého horského vzduchu. Osobitú atmosféru dodáva cengot zvončekov, pravé slovenské jedlo (bryndzové halušky, žinčica, oštiepok), typické valašské nástroje (fujara, píšťalka) alebo zvyky (preskakovanie vatry). Toto je presne to, čo by malo vedieť a vidieť každé dieťa. Pokojne mu jednu z 12 častí pustite už dnes večer.
Macko Uško (1975)
„Dobrý večer, na dobrú noc Macko z plyšu spieva vám. Volajú ma Macko Uško, lebo smiešne uško mám. Huncút som a rád sa hrám, s humorom je predsa fuška, všetky deti rád ja mám, to je heslo Macka Uška,” takto sa začína každá časť animovaného televízneho seriálu Macko Uško, určeného najmä pre detského diváka. Nakrúcať sa začal v roku 1975 a v slovenskom znení nahovoril všetky postavy Michal Dočolomanský. Macko si spokojne žije vo svojom domčeku a každý večer spolu so svojimi vernými malými divákmi prežíva veselé príhody, ktoré zažil počas dňa s kamarátmi – psíkom, prasiatkom, zajačikmi, kohútom, mačkou, bábikami a v neposlednom rade s Petríkom. „Rýchlo do postieľok, veď už mesiac svieti. Rozlúčte sa s mackom, dobrú noc, vám, deti,” týmito slovami končí každá časť seriálu.
Snehuliacke rozprávky (1992)
Sú najmä v tomto ročnom období mimoriadne aktuálne, aj keď to zatiaľ tak na vonku nevyzerá. V každej časti tejto rozprávky je totiž sneh, veľa snehu, a, samozrejme, snehuliaci. Tí nielenže rozprávajú, ale aj ožívajú a všímajú si okolie i ľudí. Ich večnou túžbou je byť videní, zapáčiť sa a prispôsobiť sa ľuďom (aspoň tak je to v časti Snežný muž). Všetky postavy nahovoril Marián Labuda, ktorého hlas je možné počuť v titulnej a záverečnej piesni. Keďže u nás momentálne nesneží a nemôžeme si snehuliaka reálne postaviť, postavme si ho aspoň takto imaginárne cez rozprávku. „Koľko snehuliakov sa už narodilo na svete? Neviete? Možno sa to práve teraz dozviete.”
