Niekedy berieme prítomnosť ľudí v našom živote ako samozrejmosť a nikdy by sme neuverili, že ich môžme navždy stratiť… Aj keď si nájdeme nových priateľov, nikdy nezabúdajme na tých starých.
Stalo sa to asi pred dvomi rokmi v jeden letný večer. Moja najlepšia kamarátka Sabína mala 17 rokov, keď sa rozhodla, že chce mať krídla anjela a po sebe nechala len srdcervúci list a krabičky od liekov… Sabína bola mojou kamarátkou už od škôlky. Prežili sme spolu každý jeden deň. Hoci bola z problematickej rodiny, vždy mala úsmev na perách a nesťažovala sa. Bola to silná baba. Jej rodičia sa stále hádali, otec bol agresívny alkoholik, ktorý útočil nie len na Sabíninu mamu, ale aj na Sabínu a hocikoho iného, kto sa mu v danej chvíli nepáčil.
Nakoniec sa jej rodičia rozviedli a ona ostala bývať so svojou mamou. Po rozvode boli obidve oveľa šťastnejšie a bolo na nich vidieť, ako sa im uľavilo. Jej mama si dokonca našla aj novú a lepšie platenú prácu a po dlhom čase si mohli dovoliť to, po čom túžili. Obe nabrali druhý dych a novú chuť do života. Ja som si našla priateľa, takže som so Sabínou trávila už menej času než predtým, no stále som sa jej snažila aspoň zavolať či poslať sms.
Po istom čase sa Sabína zmenila. Bola mĺkva, nechcela so mnou chodiť von, nič okolo nej ju nezaujímalo a mala prázdny pohľad. Aj keď som sa snažila s ňou porozprávať, nechcela. Veľakrát som ju prosila, aby sa mi zdôverila, no nechcela. Keď som raz bola u nej, zistila som, že jej mama má novú známosť – Karola. Už na prvý pohľad sa mi vôbec nepáčil a k Sabíne sa správal až podozrivo milo a priateľsky….
