Slnko, ako centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda planetárnej sústavy, je záhadou. Veľa o ňom nevieme, aj keď sme napríklad zistili, že povrch má okolo 6 000 stupňov Celzia.
Teplota obklopujúcej koróny sa dokonca pohybuje v miliónových hodnotách. Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra siahajúca milióny kilometrov do vesmíru, najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu. Nevieme však, ako sa zohrieva.
Ďalší jav, ktorému práve začíname rozumieť, je vriaca plazma, ktorá vytvára zložité vzory na povrchu, má účinky väčšie ako samotná hviezda. Slnko a jeho vplyv siaha cez slnečnú sústavu vo forme kozmického počasia, ktoré môže mať vážne následky na elektronické zariadenia a astronautov vo vesmíre. Môže narušiť satelitnú komunikáciu, ovplyvniť leteckú dopravu a dokonca spôsobiť problémy s elektrickými sieťami, ktoré majú výpadky prúdu.
Ak chceme vedieť viac o obrovskom jadrovom reaktore, ktorým Slnko v skutočnosti je, Národná vedecká nadácia (NSF) predstavila nový solárny teleskop na havajskom Maui. So 4-metrovým zrkadlom je momentálne najväčším solárnym ďalekohľadom na svete.
Slnko ako tajomstvo
Po 10 rokoch plánovania a 7 rokoch výstavby bol zverejnený prvý záber teleskopu. Fotografia ukazuje detailný pohľad na slnečný povrch so vzorom vriacej plazmy. Každá z bunkových štruktúr má veľkosť Francúzska, pričom plazma stúpa do stredu každého poľa a prenáša teplo zvnútra do vonkajšej strany hviezdy.
Riaditeľka NSF France A. Córdova uviedla vo vyhlásení:
„Keď Národná vedecká nadácia začala pracovať na tomto teleskope, netrpezlivo sme čakali na prvé snímky. Teraz môžeme zdieľať obrázky a videá, kde je Slnko zobrazené najpodrobnejšie v histórii. Teleskop je schopný mapovať magnetické polia vo vnútri slnečnej koróny, kde sa objavujú slnečné erupcie ovplyvňujúce život na Zemi. Zlepší chápanie toho, čo riadi kozmické počasie, a pomôže nám lepšie predpovedať solárne búrky.“
S úvodnou fotografiou sa dá očakávať, že špeciálny ďalekohľad bude okamžite vedecky využitý. Valentin Pillet, šéf Národného solárneho observatória NSF, povedal:
„Je to vzrušujúce obdobie pre solárnych fyzikov. Prístroj zabezpečí diaľkové snímanie vonkajších vrstiev Slnka a magnetických procesov, ktoré sa v nich vyskytujú.“
Teleskop bude použitý v spojení s inými nástrojmi na pozorovanie slnečnej aktivity. Sú nimi napríklad solárna sonda Parker a ďalšia umelá družica, ktorá bude čoskoro vypustená.
Vedci sa pozerajú do budúcnosti slnečnej vedy s nádejou. Nový ďalekohľad umožní zbierať o Slnku nebývalé množstvo údajov. Podľa Davida Boboltza, programového riaditeľa divízie astronomických vied NSF, teleskop zhromaždí viac informácií o Slnku počas prvých piatich rokov jeho života ako dát, ktoré boli zozbierané od čias Galilea (1612).
Prečítajte si tiež:
https://klocher.sk/nocna-mora-obeti-stalkerov-nova-aplikacia-pre-rozpoznavanie-tvare/