fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

STANOVAČKA NA SLOVENSKU: kde áno a kde nie? Ak si nedáte pozor, hrozí aj pokuta

Zobúdzať sa na vrchole štítu, poprípade niekde medzi stromami, uprostred krásnej slovenskej prírody? Nepochybne je to lákavá predstava, no čítajte ďalej, na čo si treba dať pozor.

Stanovačka s vašou polovičkou či partiou kamošov je zaiste skvelý nápad, no zážitok vám môže prekaziť po pár dňoch obálka s upozornením na porušenie zákona a výzvou na zaplatenie pokuty.

Ak žiješ podľa pravidiel

Mnohí stavia na istotu a zážitok v podobe stanovačky si riadne naplánujú v oficiálnych kempoch. Tých máme na Slovensku celkom požehnane. Podľa krajov si ich môžete vyhľadať napríklad na tejto stránke.

Výhodou takéhoto kempingu je zabezpečenie pitnej vody, sprchy, WC, WIFI a podobne. Treba počítať s tým, že pri tomto spôsobe si človek musí priplatiť.

https://www.instagram.com/p/ByRwdXoHjfu/

Ak chceš zažiť väčšiu voľnosť a trocha adrenalínu

Stanovanie vo voľnej prírode je pre dobrodruhov oveľa väčším ťahákom. Ten pocit, keď nemusíš strpieť vo svojej blízkosti cudzích ľudí a užívaš si ticho a hviezdy, je skrátka na nezaplatenie.

https://www.instagram.com/p/BXYjTBXjRMF/

No ani to nemôžeme robiť bez rozmyslu. Zákony presne určujú, kde stanovačka je a kde, naopak, nie je možná.

Vychádzame pritom zo Zákona o ochrane prírody

Na územiach, na ktorých platí tretí (a vyšší) stupeň ochrany, je zakázané táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce.

https://www.instagram.com/p/ByJZhSbHuYR/

Tretiemu stupňu u nás zodpovedajú národné parky.

Čiže z toho vyplýva, že v 2. stupni ochrany, čo sú u nás chránené krajinné oblasti, je stanovanie povolené.

Pre istotu sme napísali CHKO Štiavnické vrchy

Prišla odpoveď, ktorá vlastne potvrdzuje všetko vyššie napísané:

„Čo sa týka stanovania, vo voľnej prírode v území s 2. SOP nie je zákonom o ochrane prírody zakázané. Zákaz stanovania je z hľadiska zákona o lesoch č. 326/2006 Z. z. v lesných porastoch, lesných pozemkoch a v ochranných pásmach lesa (50 m od hranice lesa), kde je to uvedené konkrétne v §31 písm. b).

Výhrady na stanovanie vo voľnej prírode mimo oficiálnych táborísk môžu mať vlastníci alebo užívatelia dotknutých pozemkov (obec, súkromný vlastník, obhospodarovateľ, užívateľ alebo vlastník poľovného revíru), ktorí môžu v zmysle svojich kompetencií Vaše táborenie pri náhodnom objavení riešiť v rôznom stupni správneho konania.

Upozorňujem ešte na to, že je zákaz zakladania otvoreného ohňa v území. Nejde o zákaz na území CHKO s 2. SOP, ide o zakladanie ohňov mimo na to určených miest. Je to predbežné opatrenie na predchádzanie možných rizík vzniku požiarov. Je to v kompetencii  zborov požiarnej ochrany a obcí v danom katastrálnom území, kde by ste chceli rozložiť oheň. Je nutné pochopiť, že pôda niekomu vždy patrí a asi by nebol nadšený stavom, keby  sa na jeho majetku nekontrolovateľne šírili ohniská a vyhorené miesta. Upozornil by som, že na dané aktivity, ktoré máte v pláne realizovať v uvedenom území, sú citliví najmä poľovníci.”

Stanovačka – v žiadnom prípade, výrub lesov – v pohode

Napríklad v marci tohto roka Štátna ochrana prírody v Národnom parku Nízke Tatry podpísala s Lesmi SR dohodu (zápisnicu), v ktorej umožňujú ťažbu v jednom z posledných nevyťažených území Nízkych Tatier vrátane 200-ročných lesov. Stále viac sa hovorí o negatívnom dopade výrubu lesov, Lesy SR dokonca pred týždňom dostali od ochranárov aj neslávny titul Kazisvet roka.

Odporúčame aj túto reportáž z Aktualít o tom, že ťažia aj tam, kde má byť bezzásah. Síce inšpektori stopli ťažbu vo Veľkej Fatre, no ide skôr o výnimku. Uvidíme, či sa dočkáme konca výrubu lesov v národných parkoch.

Smutné je, že napríklad fotografi, ktorí si večer vyšľapú kopec a robia parádne zábery nočnej oblohy spolu s našimi štítmi, poprípade východ slnka, sú často vystavení tomu, že im (aj s odstupom niekoľkých mesiacov) domov príde pokuta. Zarážajúce na tom je, že nijakým spôsobom neškodia prírode; práve naopak. Svojimi fotografiami nám robia dobré meno, šíria slovenskú krásu ďalej do sveta.

A za to musia platiť.

https://www.instagram.com/p/BqIJdTknWdn/

Nezostáva nám zrejme nič iné, len nechápavo krútiť hlavou a dúfať v zmenu.

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií