fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Staroveký Rím: 10 nechutných faktov, ktorým nebudeš chcieť veriť

Máte tip? napíšte nám mailom

Antika, najmä staroveký Rím a staroveké Grécko, nám dala množstvo vecí. Od podkladov vied, cez rôzne vynálezy či zákony, až po demokraciu. Vedel si však aj o týchto veciach, ktoré sa v starovekom Ríme praktizovali?

Odvážni gladiátori v krásnej zbroji. Očarujúce dámy v dlhých tunikách jedia hrozno na ležadlách a vyznávajú ušľachtilé ideály. Aj vy máte takúto predstavu o starovekom Ríme? Možno budete prekvapení, pravda je zvyčajne niekde inde. Zistili sme za vás niekoľko ohavností, ktoré v dnešnej dobe môžu šokovať. Vtedy však boli bežnou súčasťou každodenných životov.

Staroveký Rím a ohavnosti, ktoré sa tam diali

PO(U)ŽÍVANIE MOČU

V časoch starovekého Rímu bol moč tak obľúbený, že naň vláda uvalila daňovú povinnosť. Asi si povieš, že je to nezmysel, no pravda je taká, že v tých časoch bol po moči taký dopyt, že sa niektorí ľudia živili tým, že ho predávali. Používaný bol najmä ako prací prostriedok. Ľudia nahádzali špinavé oblečenie do kade, zaliali ho močom a jeden nešťastník po ňom musel šliapať, aby z odevov dostal špinu preč. To však nie je nič. Starovekí Rimania používali moč aj ako ústnu vodu. Údajne jeho používanie pomáhalo udržiavať zuby žiarivo biele.

SPOLOČNÁ HUBKA NA VEREJNÝCH TOALETÁCH

Rím bol odjakživa uctievaný vďaka svojim inštalatérskym inováciám. Už staroveký Rím mal verejné toalety a dobrú sieť kanálov. To sa však neskôr neuchytilo, pretože sa objavilo jedno mínus – toalety neboli čistené a archeológovia v nich našli i po veľmi dlhej dobe množstvo parazitov.

Starovekí Rimania, ktorí používali verejné toalety, tam so sebou nosili i hrebene, aby si tam mohli vyčesať vši. To však nie je všetko. Na verejných toaletách, na ktorých sa striedalo množstvo ľudí, sa nachádzala iba jedna hubka na tyči, ktorá slúžila na utieranie pozadia. Túto tyč používali všetci a nikdy sa neumývala. Dokonca sa pravdepodobne ani nikdy nemenila.

VÝBUCHY NA TOALETÁCH

Keď človek vošiel na verejné toalety, vystavoval sa tak smrti. Jedným problémom boli krysy a iné zvieratá, ktoré žili v kanáloch a vyliezali, aby hrýzli ľudí, ktorí vykonávali potrebu. Druhým, väčším problémom bol metán, ktorý sa hromadil a ktorého sa z času na čas nazbieralo toľko, že vybuchol priamo pod človekom. Niektorí správcovia toaliet tomu chceli predchádzať tak, že na steny namaľovali kúzla, ktoré mali odháňať zlých duchov. Našli sa ľudia, ktorí si so sebou vzali sošku bohyne Fortuny, keď šli použiť verejnú toaletu, aby im prinášala šťastie. Pred vstupom na toaletu sa k nej aj modlili.

Prečítajte si tiež:
V rezorte Villa Escudero na Filipínach topánky nepotrebujete. Po dobrom obede sa môžete schladiť priamo vo vodopáde

KRV GLADIÁTOROV POUŽÍVANÁ AKO LIEK

Staroveký Rím bol výstredný i vďaka lekárstvu. Napríklad sa zbierali mŕtve tela gladiátorov kvôli krvi, ktorá údajne dokázala vyliečiť epilepsiu, preto ju mnoho Rimanov pilo ako liek. Niektorí Rimania dokonca vytrhávali mŕtvym gladiátorom pečeň, ktorú následne surovú zjedli. Tento krvavý spôsob liečby sa stal natoľko populárny, že po zrušení gladiátorských zápasov začali ľudia piť krv popravených väzňov. Zvláštne však je, že niektorí lekári skutočne pozorovali pokroky u ľudí, ktorí pili krv. Niektorí ľudia sa dokonca vyliečili z epilepsie.

KRÉM NA TVÁR Z ODUMRETÝCH KOŽNÝCH BUNIEK GLADIÁTOROV

Zatiaľ, čo krv z mŕtvych gladiátorov slúžila ako liek, odumreté kožné bunky víťazov sa stali afrodiziakom. V dobe starovekého Ríma si mydlo nemohol dovoliť každý. Preto si ľudia na seba namazali olej a potom akousi britvou zo seba zoškrabávali odumreté bunky. Za normálnych okolností sa tieto bunky vyhodili, no pokiaľ šlo o bunky gladiátora, boli uschované do fľaštičky a predávané ženám ako afrodiziakum. To sa malo natierať na tvár. Ženy verili, že potom budú pre mužov neodolateľné.

NECHUTNOSTI V POMPEJÁCH

Sopečná erupcia, ktorá pochovala Pompeje, ich nechala takmer nedotknuté. Čo je výhra pre archeológov. Tí pri prvých výskumoch našli rôzne vulgárne vyjadrenia v podobe sošiek či malieb. Napríklad objavili sochu chlapa, ktorý zneužíva kozu alebo veľké množstvo vyrytých/vytlačených penisov, ktoré ukazovali smer do najbližšieho verejného domu. Pompeje boli totiž plné prostitútok a verejných domov.

PENISY PRE ŠŤASTIE

Penisy boli v starovekom Ríme veľmi obľúbené. Bolo v móde, že chlapci nosili na krku bronzové prívesky v tvare mužského pohlavného údu. Nielenže im to vylepšovalo imidž, ale malo ich to chrániť aj pred nebezpečenstvom a nešťastím. To však nie je všetko. Na nebezpečných miestach, napríklad pri vstupoch do jaskyne, boli maľby penisov, ktoré mali zahnať nebezpečenstvo. Mužské údy tiež zvykli byť vytesané do mostov.

Prečítajte si tiež:
Predčasne narodené bábätko svojím úsmevom dojíma a baví svet. Za jeho úsmevom sa však skrýva trpký príbeh

ZVRACANIE

Podľa slov Senecu sa Rimania doslova prežierali. Po tom, ako sa najedli, nasledovalo zvracanie, čím si spravili v žalúdku miesto na ďalšie jedlo. Niektorí dokonca ani nechodili na toaletu, ale zvracali priamo pri stole do misy na to určenej. V niektorých domácnostiach sa zvracalo priamo na podlahu. Zvratky upratovali otroci.

PRVÝ ZDOKUMENTOVANÝ MOONING

Pokiaľ nevieš, čo je mooning, tak ide o vystrčenie zadku z nohavíc, väčšinou na pobavenie, či vyjadrenie toho, že človeka daná téma nezaujíma. Flavius Josephus, židovský kňaz, tento akt popísal ako prvý v spise o demonštrácii v Jeruzaleme. Rímski vojaci stáli pred Jeruzalemom, ak by sa náhodou ľudia vzbúrili. Ich úlohou bolo udržiavať mier, no jeden z vojakov spravil aj niečo viac. Podľa Flavia si nadvihol zadnú časť odevu, odklonil tvár, nasmeroval svoje pozadie smerom k davu, bez hanby sa predklonil a takpovediac si prdol. Židovský dav začal zúriť. Chcel vojaka potrestať, no neskôr začal hádzať kamene do celého vojska. Až po chvíli, keď sa situácia trocha upokojila, sa začala demonštrácia tak, ako sa o nej hovorí a učí.

ENERGETICKÝ NÁPOJ Z KOZÍCH BOBKOV

V čase starovekého Rímu neboli náplasti, a preto si rany zakrývali kozím hnojom. Najlepší hnoj bol nazberaný na jar a následne vysušený, no v prípade núdze dokázal pomôcť i čerstvý. Je to síce zaujímavé využitie kozích exkrementov, no tie Rimania využívali aj zaujímavejšie – vyrábali z nich energetický nápoj. Kozie bobky sa buď vyvarili v octe alebo sa vysušené pomleli na prášok a pridali sa do nápoja. Tento nápoj popíjali najmä vozataji (pohoniči, ktorí riadili dvojkolesový koč poháňaný koňom alebo koňmi). No nešlo len o energetický drink, ktorý popíjali chudobní. Podľa Plinia mal tento nápoj v obľube i samotný cisár Nero.

Máte tip? napíšte nám mailom

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií