Táto mačka sa stratila ešte v roku 2005. Po dlhých trinástich rokoch našla cestu domov a takto dojemne sa zvítala so svojou majiteľkou

Táto mačka sa stratila ešte v roku 2005. Po dlhých trinástich rokoch našla cestu domov a takto dojemne sa zvítala so svojou majiteľkou

Stratená mačka menom Boo našla cestu k svojej niekdajšej majiteľke po dlhých trinástich rokoch.

V roku 2005 ostala Janet Adamowicz zdrvená po tom, ako sa stratila jej milovaná, vtedy štvorročná mačka menom Boo. Táto smutná udalosť sa odohrala v anglickom meste Harrogate. Rok po nej pátrala, no po tomto čase stratila nádej, že sa ešte niekedy nájde a vzala si domov ďalšie mačiatka. Dúfala však, že nech je Boo kdekoľvek, má šťastný život.


Boo kedysi.
Zdroj: BoredPanda
Boo kedysi.
Zdroj: BoredPanda

Po dlhých trinástich rokoch zažila Janet šok, keď jej volali z veterinárnej ambulancie. “Vo štvrtok mi zavolali od veterinára a oznámili mi, že majú moju mačku. Povedala som, že si nemyslím, žeby to mohla byť ona. Nemohla som tomu uveriť. Keď som ale došla k zverolekárovi, skutočne to bola Boo a pamätala si ma,” ozrejmila šťastná majiteľka znovunájdenej mačky.

Mačka bola po zdravotnej stránke úplne v poriadku, vykazovala iba známky únavy a dehydratácie. Ku veterinárovi v meste York, ktoré je od Harrogateu vzdialené 64 kilometrov, ju priviezla neznáma žena, ktorá o zvierati neposkytla žiadne informácie.

Zdroj: BoredPanda

“Boo bola naozaj živé mačiatko. Zbožňovala dobrodružstvo, no vždy sa vrátila domov. Nevieme si vysvetliť, ako dokázala prejsť toľko kilometrov vzhľadom k tomu, že už má 17 rokov a určite toľko nevládze, je to pozoruhodné,” dodala Janet.

Zdroj: BoredPanda
Zdroj: BoredPanda
Zdroj: BoredPanda

 

 

 

 

Foto: https://www.boredpanda.com/elderly-cat-finds-way-home-13-years-missing/

Zdroj: https://www.boredpanda.com/elderly-cat-finds-way-home-13-years-missing/

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  Starý umierajúci kocúr cítil, že jeho koniec je blízko. So svojím majiteľom sa rozlúčil skutočne dojímavo
Google+ Linkedin

Written By :

Volám sa Ivana a aj napriek tomu, že ma môžete stretnúť (takmer) vždy v čiernej, milujem farby. Tie sú v mojom vnútornom svete a nebojím sa ich premietnuť ani do mojich vlasov. Preto sa občas cítim ako chameleón. Okrem farieb ma baví tvorba poézie, či prózy, ale rozhodne aj článkov. Vďaka ním totiž môžem rozširovať obzory nielen sebe, ale aj čitateľom, čo je podľa môjho názoru skvelé.