ALŽBETA IRHOVÁ: Ako prví sme na Slovensku prišli s prepracovanou štruktúrou SWAP-ovania, ktorá dbá predovšetkým na recyklačnú štruktúru

Betka je neuveriteľne milý, šikovný a pozitívny človek a stretnutie s ňou je vždy zážitkom. V rozhovore nám hovorí najmä o SWAP-ovaní, ekologickej móde a recyklácii textilného odpadu. Keďže sama upcykluje a vyrába nové vecičky, na ktoré jej slúži väčšinou látka zo sekáčov, v tejto téme je ako ryba vo vode. Nech sa páči.

Ahoj, Betka. Poďme úplne od začiatku. Čo je SWAP? Vysvetli to, prosím, človeku, ktorý o tom nikdy nepočul.

Slovo SWAP pochádza z angličtiny a znamená výmena. Náš SWAP je zameraný na výmenu oblečenia, kabeliek, topánok a doplnkov. Môžete priniesť vytriedené oblečenie do spoločného obehu a za odmenu si môžete odniesť neobmedzené množstvo oblečenia, ktoré sa vám zapáči.

Odkedy sa koná aj na Slovensku? Ako a odkiaľ k nám prišiel?

SWAPovanie v celosvetovom meradle v súčasnosti predstavuje nový spôsob ekologického nakupovania. Je veľmi obľúbený aj v Česku, kde za organizáciou mnohých z nich stojí Lucie Poubová, ktorá nám do veľkej miery pomohla s organizačnou štruktúrou. Princíp výmeny oblečenia bol na Slovensku odjakživa. My sme však ako prví na Slovensku prišli s prepracovanou štruktúrou SWAPovania, ktorá dbá predovšetkým na recyklačnú štruktúru spracovávania textilného odpadu. Zároveň SWAPy organizujeme v pravidelnom intervale minimálne 1x za mesiac. Náš prvý SWAP sa konal 5. mája 2018 v Dot. Gallery v Bratislave. Za 3 mesiace fungovania sa nám podarilo zorganizovať dokopy 4 SWAP-y, kde sme úspešne zrecyklovali vyše 500 kg textilného odpadu. V súčasnosti pripravujeme ďalší SWAP, ktorý sa bude konať 26.8. (nedeľa) v KC Dunaj~.

Takto to vyzeralo na prvom SWAP-e:

Ako to funguje, kto všetko môže priniesť oblečenie? Treba sa predtým napr. niekde zaregistrovať?

Oblečenie môže priniesť každý. Nie je potrebné sa registrovať, stačí len prísť. Na naše SWAP-y je potrebné doniesť vytriedené oblečenie. Do spoločného obehu môžete priniesť oblečenie, topánky, kabelky a doplnky, ktoré chcete “swapovať”. Musia však byť vo výbornom stave. Voňavé, čisté, pekné a nepoškodené. Také, ktoré by ste dali svojej dobrej kamarátke alebo kamarátovi. Taktiež ľuďom ponúkame možnosť priniesť aj oblečenie, ktoré už nemá potenciál slúžiť ďalej. To odovzdáme na recyklačné účely.

Aké je to organizovať SWAP? Na čo všetko treba myslieť?

Príprava SWAP-u nie je až taká náročná. Náročnejšie je spracovanie textilného odpadu po SWAPe. Chceme mať istotu, že každý kúsok oblečenia skončí v správnych rukách a nie v koši.

Je kúpa/výmena oblečenia zadarmo? Keď si chcem niečo kúpiť, je podmienkou aj priniesť niečo na výmenu?

Nie je podmienkou priniesť oblečenie. My budeme veľmi radi, ak si prídete vybrať zo spoločného obehu neobmedzené množstvo oblečenia, pretože takýmto spôsobom sa predlžuje jeho životnosť. Naše SWAP-y sú spoplatnené. Vstupné je 5 €. Z týchto prostriedkov hradíme nájom priestorov, občerstvenie pre dobrovoľníkov, reklamné kampane a v neposlednom rade aj náklady na recykláciu, pretože to funguje tak, ako keď si zaplatíte odvoz smetí.

Čo s oblečením, ktoré zostane?

Najkrajšie kúsky zo spoločného obehu si odložíme na ďalší SWAP. To, čo ostane, odovzdáme na recyklačné účely. Do tohto procesu zapájame nielen veľké recyklačné firmy, ktoré z textilného odpadu vyrábajú napríklad tepelné izolácie či výplne do gaučov, ale aj lokálnych dizajnérov, ktorí sa zaoberajú upcykláciou textilného odpadu. Na recykláciu je však možné priniesť len oblečenie. Na Slovensku zatiaľ nie je možné recyklovať topánky a doplnky, pretože obsahujú veľa rôznych materiálov, ktoré sa problematicky recyklujú.

Okrem SWAP-ov organizuješ aj workshopy, na ktorých ľudí učíš vyrábať textilné vrecúška na ovocie či zeleninu. Máš pocit, že sa ľudia začínajú viac zaujímať o takéto ekologickejšie riešenia? Existuje predpoklad, že im tento záujem vydrží, alebo je to len momentálne in?

Workshopy na výrobu textilných vrecúšok organizujem, pretože si myslím, že je to skvelá pomôcka pri bezobalovom nakupovaní. Výroba vrecúška je veľmi jednoduchá a ak sa to človek naučí, ľahko si takéto vrecúško môže vyrobiť aj sám doma.

S koľkými takýmito vreckami chodíš do obchodu?

Snažím sa mať stále pri sebe aspoň 3 vrecúška. Na ovocie alebo zeleninu.

Už dlhšie sa zaujímaš o udržateľnú módu, máš vlastnú značku Bagbet, šiješ upcyklované oblečenie, študuješ, hráš na gitare, si spoluzakladateľkou Inštitútu pre rozvoj udržateľnej módy (IPRUM), pod ktorým organizuješ SWAP-y. Ako to všetko zvládaš?

Ani sama neviem. 🙂 Asi mám veľké šťastie, že mám pri sebe veľa skvelých ľudí. S Bagbetom mi pomáha môj priateľ, fotograf Ľubo Baran, ktorý sa stará aj o celkový vizuál. V Inštitúte pre rozvoj udržateľnej módy (IPRUM) sme zase skvelý tím ľudí – Zuzana Dutková (Dutka), Patrik Kaniš (grafik) a Ľubo Baran (fotograf). Spoločne stojíme za konceptom SWAP a organizujeme rôzne podujatia na podporu udržateľnej módy.

Prezraď nám niečo o nedávno založenom IPRUM-e (Inštitút pre rozvoj udržateľnej módy). Čo je vašou ambíciou?

IPRUM sme sa rozhodli založiť, pretože na Slovensku doposiaľ chýbala inštitúcia, ktorá by organizovala podujatia pre rozvoj udržateľnej módy na pravidelnej báze. Zároveň chceme vytvoriť podpornú platformu na zviditeľnenie slovenských udržateľných konceptov, ale aj informovať verejnosť o tom, čo je udržateľná móda (sustanable fashion), slow fashion, fast fashion, upcyklácia či downcyklácia. Zároveň je našou úlohou aj zozbierať informácie o tom, koľko sa na Slovensku produkuje textilného odpadu v jednotlivých intervaloch. Chceme organizovať SWAPy, prednášky, diskusie, workshopy a veľa ďalších podujatí. Viac informácií o týchto podujatiach sa dozviete na sociálnych sieťach, našom Instagrame – @iprum_ či Facebooku – @iprumsk.

Nahliadnite do galérie Betkiných vecí znaky BAGBET →

[envira-gallery id=“66811″]

Ďakujeme a prajeme všetko dobré.

Foto: Bagbet