Najnovšia štúdia dokazuje, že ľadovce na Antarktíde sú nestabilné: na niektorých miestach sa ľad stenčil až o 122 metrov
Takmer štvrtina ľadovej pokrývky západnej Antarktídy sa stenčuje, ľadovce sú nestabilné. Vyplýva to z najnovšej štúdie vedcov z britskej Univezity v Leedse.
Na niektorých miestach sa vrstva ľadu stenčila až o 122 metrov.
Nestabilita ľadovcov
Postihnuté ľadovce sú nestabilné, pretože ich roztápanie a oddeľovanie kúskov ľadu znižuje ich hmotnosť rýchlejšie, než sa dopĺňa vďaka sneženiu. Od roku 1922 sa stenčujú ľadovce až na 24 % západnej Antarktídy.
A QUARTER OF GLACIER ICE IN WEST ANTARCTICA IS NOW UNSTABLE https://t.co/lLWgKpkJs2 pic.twitter.com/nNA9SXRYTO
— Mark Drinkwater (@kryosat) May 17, 2019
Dve najväčšie ľadovcové plochy v oblasti – Pine Island a Thwaites – strácajú ľad päťkrát rýchlejšie ako na začiatku meraní.
Tím vedcov z Centra polárnych pozorovaní a modelovania (CPOM), sídliaceho na Univerzite v Leedse, použil 25 rokov satelitných pozorovaní a klimatických modelov, aby vytvoril prehľad vývoja snehovej a ľadovej pokrývky v tejto oblasti.
Ich meranie rozlišuje medzi krátkodobými zmenami, ktoré zapríčiňuje počasie, a dlhodobými, s ktorými súvisí globálne otepľovanie.
Scientists led by Professor Andrew Shepherd from @SEELeeds used satellite data to pinpoint the rate of West Antarctica ice loss. They found nearly a quarter of West Antarctic glacier ice is affected.
Read more: https://t.co/iIWNvksxAH pic.twitter.com/0patOoRzpE
— University of Leeds (@UniversityLeeds) May 20, 2019
„V častiach Antarktídy sa ľad stenčil mimoriadne rýchlo, tak sme sa rozhodli ukázať, koľko má na svedomí klíma a koľko počasie,“ povedal Andrew Shepherd, vedúci štúdie a riaditeľ CPOM.
Antarktída je zo zeme ťažko prístupná
Marcus Engdahl, spoluautor tejto štúdie z Európskej vesmírnej agentúry, zdôraznil význam satelitných misií pri štúdiu našej planéty. „Polárne regióny sú nepriateľským prostredím, zo zeme sú len ťažko prístupné. Z toho dôvodu je pohľad z vesmíru základným nástrojom na sledovanie účinkov zmeny klímy,“ povedal.
Celá štúdia sa objavila v časopise Geophysical Research Letters a nadväzuje na predchádzajúci výskum zdôrazňujúci úlohu oceánskej vody zohriatej slnkom pri topení ľadu na Antarktíde. Píše sa v ňom, že Rossov ľadový šelf (najväčší šelfový ľadovec Antarktídy, jeho veľkosť sa dá porovnať s Francúzskom) sa topí 10-krát rýchlejšie ako celkový priemer, a to práve v dôsledku ohrievania vody v oceáne slnkom.
Zdroj: CNN
Zdroj titulnej foto: instagram.com/liz_bg, twitter.com/Yale Environment 360