Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Ústavný súd rozhodol, že viaceré časti azylového zákona sú protiústavné

Podľa sudkyne NSS SR Eleny Berthotyovej napadnuté časti zákona o azyle popierajú princíp rovnosti účastníkov súdneho konania.

26.5.2023 (SITA.sk) – Ústavný súd SR na základe návrhu Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR rozhodol, že časti viacerých ustanovení azylového zákona sú protiústavné. Podľa sudkyne NSS SR Eleny Berthotyovej napadnuté časti zákona o azyle popierajú princíp rovnosti účastníkov súdneho konania, ktorý je nevyhnutnou súčasťou každého právneho štátu.

Uviedla tak aj v návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ktorý podávala ešte ako predsedníčka senátu Najvyššieho súdu SR.

Ten rozhodoval o kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Ako ďalej v tlačovej správe informoval hovorca NSS SR Michal Hajtol, rozsudkom bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Migračného úradu rezortu vnútra, ktorý podľa zákona o azyle rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany žalobcovi.

Podkladom bolo stanovisko SIS

Podkladom pre rozhodnutie žalovaného o nepredĺžení doplnkovej ochrany bolo podľa Hajtola stanovisko Slovenskej informačnej služby (SIS), v ktorom bolo uvedené, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre Slovensko.

„Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v predmetnom kontexte uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného rešpektuje príslušné právne predpisy a posudzovanie nebezpečnosti žiadateľa pre bezpečnosť SR podložené stanoviskom SIS je správne a v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniam zákona o azyle,“ informoval Hajtol.

Dodal, že Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ide o bezpečnostný záujem Slovenska, a preto nemôže bližšie uvádzať dôvody, ktoré ho viedli k výroku o nepredĺžení doplnkovej ochrany. Krajský súd si ďalej myslí, že keďže zákon vylučuje vykonávanie dôkazov pochádzajúcich od SIS, je aj vylúčená možnosť vyjadrenia sa k nim.

Porušená zásada rovnosti účastníkov konaní

Podľa názoru predsedníčky senátu Najvyššieho správneho súdu SR môže byť zákonným postupom, v ktorom má správny orgán k dispozícii dôkazy (utajované skutočnosti), ktorými cudzinec nedisponuje a nemá žiadnu možnosť sa s týmito dôkazmi oboznámiť, zásadným spôsobom porušená zásada rovnosti účastníkov konaní.

„Nesprístupnenie dôvodov, na základe ktorých orgán verejnej správy rozhodol, tak odníma účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,“ vysvetlil Hajtol.

Berthotyová v návrhu zdôraznila, že ide nielen o porušenie práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ale aj o porušenie princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie.

Podľa NSS SR je ústavne neprijateľné, aby bolo rozhodovanie o udelení azylu, doplnkovej ochrany a o nepredĺžení doplnkovej ochrany založené výhradne na stanovisku SIS a Vojenského spravodajstva, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany, keď dotknutý žiadateľ sa nedozvie žiadne dôvody stanoviska, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené.

Ohrozené právo na spravodlivý proces

Ústavný súd rozhodol, že napadnuté ustanovenia zákona o azyle výrazným spôsobom limitujú možnosť oboznámiť žiadateľa o doplnkovú ochranu s dôvodmi týkajúcimi sa ich verejnej nebezpečnosti v stanovisku spravodajských služieb. Stanovisko následne tvorí základ pre rozhodnutie Ministerstva vnútra o udelení či neudelení doplnkovej ochrany.

„Nesprístupnenie dôkazu protistrane vždy ohrozuje právo na spravodlivý súdny proces. V konaniach, ktorých súčasťou sú aj utajované skutočnosti, je preto nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi dvoma legitímnymi, avšak navzájom protichodnými záujmami. Ide o záujem na zabezpečenie spravodlivého procesu pre toho, ktorého bezpečnostná spôsobilosť je skúmaná a záujmom na utajenie informácií potrebných na ochranu verejného záujmu,“ skonštatoval Ústavný súd.

Ďalej zdôraznil, že bezpečnostné záujmy SR budú naďalej pri rozhodovaní o azyle a o doplnkovej ochrane zabezpečené obligatórnym vyžiadaním si stanoviska SIS a Vojenského spravodajstva. Rozdiel oproti skoršej (ústavne nesúladnej) zákonnej úprave spočíva v tom, že meritórne rozhodujúci orgán bude zvažovať relevantné aplikačné kritérium autonómne, teda bez viazanosti stanoviskom SIS a Vojenského spravodajstva.

Ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi je nesúlad, strácajú tieto predpisy, prípadne ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia uviesť ich do súladu s ústavou.

Viac k témam: Azyl, azylanti, Súdy, Žaloba
Zdroj: SITA.sk – Ústavný súd rozhodol, že viaceré časti azylového zákona sú protiústavné © SITA Všetky práva vyhradené.

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií