V okovách-príbeh desiatich doživotne odsúdených väzňov sediacich v Leopoldove

V okovách-príbeh desiatich doživotne odsúdených väzňov sediacich v Leopoldove

ČASŤ 3:Ján Karvai

Pri čítaní týchto riadkov si neoddýchnete. Ponoríte sa do mrazivej tmy mužov, ktorí žijú s tým, že už možno nikdy neuvidia svetlo slobodného sveta. Nezacítia ako chutí voľnosť. Pravdepodobne nikdy neopustia múry Leopoldovskej väznice a ak áno, budú len premiestnení do inej.                                        V desiatich dieloch vám prinášame spovede desiatich doživotne odsúdených väzňov, ktorých pred pár rokmi vyspovedal slovenský spisovateľ Dávid Kičin.

Príbeh tretieho muža, o ktorom vám prinášame informácie je trochu iný ako predošlé dva. Ján Karvai doplatil na zásadu „trikrát a dosť“, platnú od 1.septembra 2003.  Páchateľovi, ktorý spácha v poradí tretí závažný násilný trestný čin, hrozí výnimočný trest odňatia slobody na doživotie alebo na 25 rokov bez možnosti prepustenia. A aj napriek faktu, že Ján bol na pobyt za mrežami zvyknutý, keďže bol celkovo trestaný deväťkrát, takýto zvyšok života si s určitosťou nepredstavoval.


Odsúdený Ján,zdroj: pluska

Po prvý krát skončil za mrežami ako šestnásťročný za drobné krádeže. Po siedmich rokoch spáchal svoj prvý násilný trestný čin  na slobodu sa vtedy dostal vďaka amnestii Václava Havla. V roku 2002 však prišlo ďalšie lúpežné prepadnutie. Osudným sa mu stal 16.apríl 2007. V prievidzskom parku si s o dva roky mladšou Máriou vyhliadol opitého muža. Ján ho udrel zozadu po hlave a krku. Po tom, ako sa muž zosypal na zem, Mária mu z vrecka vytiahla 5000 korún. Po vykonaní skutku z parku ušli. Na ich smolu sa však v parku nachádzali okrem nich a svedkovia. Pod ťarchou dôkazov bol Ján Karvai 3.decembra 2008 odsúdený v zmysle zásady „trikrát a dosť“ na trest odňatia slobody na doživotie. Bez možnosti podmienečného prepustenia. Aj keď si svoju chybu nepriznal a po celý čas sa vyhováral, svoju odpoveď niekoľkokrát zmenil a dokonca žiadal, aby bol podrobený skúške na detektore lži. Svetlo slobodného sveta už neuzrie.

„Ja som nedostal len doživotie. Vlastne mi oficiálne vystavili úmrtný list.“

Dnes, po niekoľkých rokoch tvrdí, že jeho nevina by sa s takou minulosťou, akú má, dokazovala ťažko. Čin, kvôli ktorému už nikdy neprekročí brány väzenia vraj nespáchal. Zhodou okolností iba prechádzal parkom, kde stretol okradnutého muža. Máriu, ktorá ho okradla poznal. Upozornil ju. Po pár mesiacoch ho vzali do väzby. Mária obrátila svoju výpoveď, vymyslela si lúpežné prepadnutie a tým sa zbavila svojej viny.

Svoj život vo väznici opisuje ako nočnú moru. Berie tabletky na spanie a neustále si kladie POKRAČOVANIE NA 2 STRANE

Google+ Linkedin

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

*

*