Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Blog: Veľké dievčatá neplačú

Veľké dievčatá neplačú

Lebo keby plakali, už by neboli také veľké. A dať najavo svoje city už vôbec nie je známkou dospelosti.

Minule som niekde čítala článok o tom, ako tie ,,pekné“ a mladé ženské (veď viete, tie, ktoré z duše neznášame) behajú po Dubaji a nakupujú handry. Lebo celý svet musí predsa vedieť, že sa majú dobre a žijú si svoj hviezdny život. Vtip bol v tom, že ani na jednej fotke, ktoré hádzali na instangram neboli ich (o 40 rokov) starší milenci s tučnými bruchami a účtami. Mne to teda vtipné prišlo 🙂 Láska existuje v každom veku a je zaujímavé ako to v tom svete funguje. Nuž, protiklady sa priťahujú. Napríklad chudobné mladé dievča a bohatí starí páni.

Niekedy tak uvažujem, prečo chcú byť ženy také silné. Ani tak nejde o tú fyzickú silu, aj keď zo ženy so svalmi sa mi niekedy chce vracať, ale veď, že vraj bude zdravá. A zdravie = krása, dlhovekosť, šťastie? Alebo = všetky oči na mne?

Akokoľvek, kde sa však v žene berie všetká tá motivácia, sila, pocit úspechu, dokonalosti a niečoho, čo ju uspokojí? Nie je to len obyčajná pomsta, ktorá je vložená do masky, ktorú si dennodenne dávame, aby sme dokázali ľudom, že nie sme žiadne malé dievčatká, ktoré si poplačú a potom, keď slzy uschnú, všetko bude ok? Dnes už je to trochu inak ako kedysi. Človek sa uspokojil s tým, čo mal. Dnes je to jednoduchšie získať, človek chce viac. A nie len jeden, ale väčšina. Koľko úspešných blogerov, nezávislých novinárov, ktorí si stále idú svoje. Koľko žien, ktoré vytvorilo kadejaké organizácie a koľko mladých ľudí, ktorí sa dokážu presadiť. Koľko umelcov, spisovateľov…

DCF 1.0

Veľké dievčatá neplačú. Musí v tom niečo byť. Pred asi mesiacom som si rozbila koleno. Proste som sa šmykla na dvore a zrovna na betón. To bola šupa. Hoci som dospelá, cítila som sa, ako keď som bola malé dievčatko. Vôbec ma neštvalo to, že si nemôžem obliecť šaty či sukňu. Chýbal mi však ten pocit, že sa nemôžem rozrevať na celú ulicu, aby všetci susedia pribehli, čo sa stalo a začali ma ľutovať. Veď som už veľká!  Slzu, ktorá by mi už-už stekala dolu lícom som nejakým záhadným spôsobom potlačila, zaťala zuby a s grimasou hrdinky, ktorá práve prežila 2. svetovú, som pokračovala v práci, akoby nič. (Dobre, musela som si to ísť ošetriť tiekla mi krv.)

Neskôr sa mi to nejakým záhadným spôsobom zlialo do myšlienky, nad ktorou som nemohla prestať rozmýšľať. Veľké dievčatá neplačú. Lenže, kto potom naozaj sú?

Podľa mňa je úplne jedno to, ako vyzeráš. Veľkosť nie je ani v tóne make-upu ani vo farbe rúžu, ktorý si na pery nanesieš. Budeš prekvapená, ale nie je to ani v kvalite a už vôbec nie v účese tvojich vlasov. Ani vo výške opätkov. Ak chce byť žena príťažlivá, môže mať na sebe hocičo. Ak však raz otvorí ústa, príťažlivosť sa môže uplynutím pár sekúnd z tej sexi ženy úplne vytratiť.

Veľké dievča je žena, nech už má 20, 25, či 35 rokov. Tá veľkosť, ktorú má, sa prejaví v charaktere, v jemnom úsmeve, ktorý dennodenne ochotne ponúka druhým. Veľké dievča musí mať iskru v očiach aj napriek bolesti, ktorou si vytrpí. Nie je hrdá, nie je sebecká. Je sama sebou. A áno aj veľké dievčatá plačú. Plačú veľa a plačú málo. Proste plačú. Sú silné a sú zároveň slabé. Ale stále sú to bytosti, ktoré pri sebe niekoho potrebujú, keď je najhoršie….

Ak aj ty tráviš na FB dlhé chvíle nájdeš ma na – https://www.facebook.com/Ann-blog-1552972844914243/ 😉

Foto: en.wikipedia.org

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií