Keď druhému v zápale zlosti povieme, čo by sme za iných okolností nepovedali

Keď druhému v zápale zlosti povieme, čo by sme za iných okolností nepovedali

Pamätáš si to ešte? Prišlo to ako blesk z jasného neba a ty si vedela, že to je ten pravý. Zamilovala si sa.

Zamilovala si sa doňho preto, ako vyzerá? Nie, zamilovala si sa doňho preto, aký je.

Je to skvelý človek, ktorý ťa miluje z celého srdca a dal by za teba aj svoj život. Vieš, že takých hrdinov je málo, a preto si to vážiš. Nevadí, že vám nikto nerozumie. Stačí, že si rozumiete vy dvaja. Vo vzťahu sú predsa dôležití vždy iba dvaja. Tretí býva navyše. Je to človek, ktorý sa vždy pozrie najskôr na teba ako na seba. Skôr ako niečo povie, zamysli sa nad tým, aby ti svojimi rečami náhodou neublížil a aby si sa neurazila.

Zamilovala si sa doňho, pretože ti je s ním krásne a cítiš sa pri ňom výnimočná? On si ťa, jednoducho, vybral. Áno, teba. Si jeho a on je zas tvojím. Vo svete zúria vojny, ale vo vašom svete zúri láska. A vy si ju opatrujete ako Malý princ ružu.

Bol prvý, kto ťa chytil za ruku. Bol prvý, kto ťa pobozkal. Bol prvý, kto ti povedal všetky tie krásne slová. Bol prvý, ktorému si dovolila viac, ako len pohľad do očí. Bol prvý, kto ti povedal, že ťa ľúbi. Bol prvý vo všetkom a dodnes neľutuješ, že to bol práve on.

Ani po toľkých rokoch nezabúdaj, prečo si sa do neho zamilovala. Láska nikdy nekončí. Láska tu je, aj keď sa ti zdá, že nie je. Je tu a bude tu. Navždy. Stále je medzi nami, stále je s nami, je v nás. Prebýva v každom jednom z nás a čaká. Čaká na to, kedy sa rozhodneš prijať ju.

Zdroj: Pexels.com

Láska je ako malé semienko, ktoré zasadíš do zeme

V tomto nám môže byť najdokonalejším príkladom práve nebo. Prečo? Aj keď sa rozhodneme semienko za každým pošliapať, nebo nás aj tak miluje. Jeho láska k nám je čistá a nepozná hranice. Milovalo nás, aj keď sme neposlúchali rodičov, milovalo nás, aj keď sme boli zlí na svojich kamošov, ktorí nám nechceli požičať hračku, milovalo nás, aj keď sme sa mu otočili chrbtom, napľuli mu do tváre a rozhodli sa ísť vlastnou cestou. A miluje nás doteraz. Neustále.

Keby bolo nebo iba spravodlivé a nie milosrdné, nikdy by sme nedostali od neho odpustenie a nemohli kráčať v smere lásky. My sme láska. Preto konajme v jej mene. Odpúšťajme a ľúbme cez všetko a všetkých. Navždy.

Všetci po nej túžime, všetci ju chceme a len málo z nás pre ňu nevie obetovať všetko. Občas kvôli nej robíme veci, za ktoré sa neskôr hanbíme. Občas v zápale zlosti povieme to, čo by sme za normálnych okolností nepovedali. Láska. To všetko však ešte neznamená, že toho druhého nemáme radi, alebo že sme ho prestali mať radi. Aj napriek mnohým okolnostiam, ktoré sa stali, sa ľúbite. Každý možno svojím spôsobom, ale princíp zostáva rovnaký: ľúbite sa.

Zdroj: Pexels.com

Môj budúci švagor mi v jeden chladný jesenný večer v aute povedal: ,,Vieš, ku mne sa rodičia a súrodenci nesprávajú vždy milo a pekne, skôr ma posielajú, aby som už išiel, občas mi povedia niečo uštipačné a podceňujú ma, ale aj tak si nemyslím, že ma nemajú radi. Majú ma radi. A možno ešte viac ako môjho brata alebo moju sestru, len iným spôsobom. Nemôžu mi dať to, čo sami nemajú.”

Učme sa preto dávať lásku každý deň viac a najavo tak, aby to druhá strana skutočne pociťovala ako lásku, aj keď sme sami sklamaní a nesieme so sebou osobné zranenia z detstva, rodiny… Pretože nie každý je ako môj budúci švagor a díva sa na celú vec takto. Zvlášť mladí ľudia to môžu brať ťažko – ako prejav nelásky voči nim.

Následne sa do seba uzatvoria, že ani lekár nepomôže. Rany z detstva so sebou nosia celý život a ich korene siahajú aj do ich súčasných vzťahov. Vo vzťahu sa zväčša cítia byť neuspokojení a neustále menia partnerov. Nevedia totiž, čo je to pravá láska, a preto ju neustále hľadajú. Často na tých miestach, kde nie je.

Tak vznikajú závislosti (pornografia, fajčenie, popíjanie, drogovanie a pod.). Dostávajú sa do bludného kruhu, z ktorého je len ťažko vyjsť vlastnými silami.

Zdroj: Pexels.com

Podobná situácia nastáva aj v srdci ženy, keď verí v muža a on ju sklame. Otvorila mu totiž svoje hradby, on vstúpil a odišiel. Ona ich po jeho odchode zavrela a so strachom a nedôveru v lásku, ich už tak skoro nebude chcieť opäť otvoriť. Bojí sa, aby sa opäť nezranila, je to prirodzené.

Mnoho z nás je sklamaných a už prestáva veriť v lásku. Na lásku sa však oplatí veriť a dúfať v ňu stále. Aj keď sme sklamaní a tvrdíme, že už nepríde. Aj keď plačeme do vankúša a hovoríme si, že nás nikto nemá rád. Príde. V ten najsprávnejší čas. Láska je totiž to jediné, čo nás môže zachrániť.

Minule som si nechtiac vypočula rozhovor dvoch žien. Jedna z nich bola tehotná a vedela, že len čo sa jej dieťa narodí, nebude dlho žiť. Vraj má vrodenú vadu na srdci, s ktorou sa nedá nič robiť, a to, koľko bude po narodení žiť, jej doktori povedať nevedia. Preto dala v práci výpoveď a keď porodí, bude iba so svojím dieťaťom. Je jedno, či pôjde o minúty, hodiny alebo dni. Keď sa jej kamarátka spýtala, prečo to všetko robí, keď existuje aj iná cesta, povedala jej, že preto, pretože toto všetko je láska. A obetovať sa pre ňu je to najmenej.

,,Miluj tak, aby tlkot tvojho srdca vždy počul ten druhý, ktorého miluješ.”

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  Žena s rakovinou sa v nemocnici vydala za svojho milovaného. Radosť zo svadby im však dlho nevydržala
Google+ Linkedin

Autor príspevku:

Prezývajú ma Imriška a som presne ten typ, ktorý každé ráno vstáva s nadšením, pretože ide robiť to, čo ho napĺňa a robí šťastnou. Milujem ten pocit, keď cítim, že to, čo robím, má zmysel. Hovorí sa, že nič z neba nepadne, ale ja som zrejme výnimka. Zaujímam sa o kultúru, umenie, módu, veľmi rada rozprávam, píšem (najmä blogy), čítam, kreativita je moja druhá stránka, milujem estetiku, mám zmysel pre detail a vyžívam sa v maličkostiach. V hlave si dokážem tvoriť pútavé príbehy bez zbytočného klišé, mám radosť z učenia sa nových vecí a nerobí mi problém vyjadriť svoj názor aj pred veľkým publikom. Ak práve nie som online, tak určite niečo pečiem, čítam, hrám sa so psíkom alebo tvorím vlastné módne koláže.