fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Film KRYŠTOF približuje, akým krutým spôsobom zakročila komunistická moc voči veriacim

O tom, že za bývalého režimu mali veriaci na našom území ťažký život, dnes asi nikto nepochybuje. Málokto však vie, akým krutým spôsobom komunistická moc zakročila voči kláštorom a rehoľným spoločenstvám na začiatku 50. rokov. Čo to vlastne bola Akcia K? Udalosti, o ktorých sa v súčasnosti veľa nehovorí, približuje nový slovenský koprodukčný film KRYŠTOF.

Máte tip? napíšte nám mailom

Pred viac ako sedemdesiatimi rokmi prežili česko-slovenskí veriaci a duchovní svoju najtemnejšiu hodinu. V noci z 13. na 14. apríla 1950 prebehlo násilné a rázne obsadenie najväčších kláštorov na území vtedajšieho Česko-Slovenska komunistickou mocou. Táto operácia vošla do dejín ako takzvaná Akcia K. Komunisti tým začali takmer štyridsaťročné perzekúcie a násilie na občanoch s iným názorom a životnými postojmi, než aké nastolila vládnuca ideológia. Snímka režiséra Zdeňka Jiráského Kryštof sleduje dramatický priebeh Akcie K, ale aj osudy mladých ľudí, ktorí sa stali jej obeťami.

Cirkev ako hlavný nepriateľ štátu

Česko-slovenskí komunisti považovali kláštory a rehole za nebezpečné ohniská štátneho odporu už pred rokom 1948. Útoky voči katolíckej cirkvi sa však po „Víťaznom februári“ veľmi rýchlo stupňovali, nasledovali monsterprocesy, na základe ktorých viacero duchovných strávilo dlhé roky vo väzení, často v neľudských podmienkach. Na dennom poriadku bolo tiež odpočúvanie, zastrašovanie a verbálne útoky v médiách a tlači. Len málokto však mohol predpokladať to, čo prišlo v osudnú aprílovú noc.

Strach, neistota, násilie

Prepad viacerých kláštorov, ktorý vošiel do dejín pod názvom Akcia K, bol starostlivo pripravovaný. Komunistická mašinéria dôkladne zmapovala kláštory na území Česko-Slovenska aj počet ich obyvateľov. Ozbrojení príslušníci tajnej služby, policajti aj vojaci vtrhli do ôsmych kláštorov presne o polnoci. Prekvapených mníchov informovali, že dôvodom ich zadržania je protištátna činnosť a následne ich previezli do vopred vybratých kláštorov (na Slovensku napríklad v Hronskom Beňadiku či Podolínci), kde ich čakala tvrdá politická prevýchova. Pobyt v tzv. sústreďovacích kláštoroch sa fakticky rovnal väzeniu.

Prečítajte si tiež:
Romantická svadba? V tomto svadobnom albume nájdete tornádo a žraloky...

Svedectvo bezmenných

Krutá železná päsť komunistickej moci zastihla cirkev nepripravenú. Komunisti o katolíkoch hovorili najmä ako o ideologických nepriateľoch, avšak dôvody obsadenia kláštorov boli omnoho prozaickejšie. Historické dokumenty dnes potvrdzujú, že komunisti sa v prvom rade chceli obohatiť. Napríklad v správe pre politický sekretariát ÚV KSČ bol výsledok Akcie K označený ako najväčší majetkový presun od privlastnenia majetku Nemcov, „znárodnenia“ a pozemkovej reformy. Skutočnou tragédiou však zostávajú osudy tisícov ľudí, ktorí sa od tejto noci stali oficiálne prenasledovanou skupinou štvancov bez nároku na spravodlivý proces. Nový film režiséra Zdeňka Jiráského preto podáva silné a mimoriadne dôležité svedectvo nielen o zabudnutej dobe, ale najmä o ľuďoch, ktorí si museli prejsť peklom už tu na zemi.

Príbeh z čias, keď bol dobrý skutok najťažším zločinom

Film Kryštof sleduje osudy mladého budúceho novica, ktorý žije na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia v komunite mníchov v pohraničí. Popri modlitbe a kontemplácii sa Kryštof (Mikuláš Bukovjan) venuje aj prevádzačstvu – je posledným článkom v reťazi, ktorou sa prenasledovaní komunistickým režimom dostávajú cez hranice do Nemecka. Pri jednom z nočných návratov do kláštora sa stane svedkom brutálneho zásahu policajných zložiek proti skupine študentov utekajúcich za hranice. Následne Kryštof nachádza svoj kláštor prázdny a vyrabovaný. Bola to totiž noc z 13. na 14. apríla 1950. Miesto, do ktorého vkladal svoju vieru a  nádeje, je zničené. Kryštof sa stáva štvancom, no v jeho beznádejnej situácii mu podá pomocnú ruku mladá žena Johana (Alexandra Borbély), ktorá ho ukryje na svojom hospodárstve. Jej rodina odmietla kolektivizáciu, otec spáchal samovraždu a brata poslali na nútené práce do bane, Johana teda musí vzdorovať režimu sama. Postupne sa medzi ňou a Kryštofom vytvára krehké puto. Majú však dvaja čistí, nevinní ľudia šancu proti obludnej štátnej moci, ktorá zomelie všetko, čo sa jej postaví do cesty?

Prečítajte si tiež:
Dráma v Ríme: Turistky sa pobili pri známej fontáne. Spravili tak z poriadne bizarného dôvodu

Film Kryštof

Kryštof je filmovou reflexiou o možných podobách ľudskej pomoci, solidarity a lásky, o základných duchovných hodnotách, ktoré sa v súčasnej konzumnej a globalizovanej spoločnosti postupne vytrácajú. Skúma tiež zmysel ľudskosti a obety v časoch, keď bol dobrý skutok považovaný za najťažší zločin.

Film rozpráva o temných udalostiach našich dejín, ktoré doposiaľ v slovenskej a českej kinematografii neboli takmer vôbec spracované, no na ktoré by sme ako národ nemali nikdy zabudnúť. „50. roky vnímam ako najtemnejšie obdobie v česko-slovenskej histórii. A preto je dôležité o tom hovoriť, aby sme si uvedomili, že sa to nesmie zopakovať,“ hovorí herečka Alexandra Borbély.

Kryštof, film s nadčasovým posolstvom o ľudskosti a slobode ako najväčšej hodnote, príde do slovenských kín 21. apríla 2022.

Máte tip? napíšte nám mailom
Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií