Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu klesá. Zaočkovať by sa dalo iba 23,5% respondentov

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji a septembri.

Ochota dať sa zaočkovať klesá

Na otázku „Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?“ odpovedalo v septembri kladne iba 23,5% respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 48,3% respondentov a 28,2% respondentov na otázku nevedelo odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi výskumami v apríli a máji 2020, ochota dať sa zaočkovať postupne klesá z 40,9% v apríli, na 25,9% v máji až na 23,5% v septembri.

Ak by dnes bola dostupná vakcína na koronavírus, schválená EÚ dali by ste sa zaočkovať? [1]
	apríl	máj	september
áno	40,9	25,9	23,5
nie	27,8	42,9	48,3
neviem	31,3	31,2	28,2

 

Kto by sa dal zaočkovať?

Ochota dať sa zaočkovať výrazne súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu, respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození by sa dali zaočkovať častejšie. O niečo viac sú ochotní dať sa zaočkovať najmladší a najstarší respondenti, vo veku 18 – 29 rokov je to 28,8% a vo veku 60 a viac rokov 26,8%.

Ochota dať sa zaočkovať tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí vo voľbách volili koalíciu PS-Spolu (50%), stranu Za ľudí (43,8%) a SaS (43,2%). Menšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú voliči OĽANO (27,2%), Sme rodina (18,9%) a Smer – SD (18,2%). Najnižšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú voliči strany Kotlebovci ĽS NS (12%).

Za neochotou dať sa zaočkovať sú i konšpirácie

Výrazným vysvetľujúcim faktorom pre ochotu dať sa zaočkovať je viera v prirodzený pôvod vírusu. V septembri by sa spomedzi tých, ktorí sú presvedčení, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka dalo zaočkovať až 45,4%. Naopak, zaočkovať by sa nechalo iba 11,1% z tých respondentov, ktorí sú presvedčení, že vírus bol vytvorený umelo a rozšírený zámerne.

Ak by dnes bola dostupná vakcína na koronavírus, schválená EÚ dali by ste sa zaočkovať?
	áno	nie	neviem
Vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka v čínskom meste Wu-chan	45,4	26,5	28,5
Vírus bol vytvorený umelo a medzi ľudí unikol náhodou	25	47,5	27,5
Vírus bol vytvorený umelo a medzi ľudí rozšírený zámerne	11,1	65,3	23,5
Neviem	20,8	41,5	37,7
Spolu	23,5	48,3	28,2

 

Ochota dať sa zaočkovať súvisí s dôverou v niektoré inštitúcie

Respondenti, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou koronavírusom viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať. Táto súvislosť platila v apríli, v máji i v septembri. Najviac koreluje ochota dať sa zaočkovať s dôverou k vláde. Zároveň platí, že dôvera v tieto inštitúcie postupne od apríla klesá, najviac poklesla dôvera voči vláde (z aprílového priemeru 6,85 na septembrový priemer 4,66). „Od apríla na Slovensku sledujeme postupný pokles dôvery v inštitúcie (a najmä vládu) v súvislosti s epidémiou. Takýto pokles dôvery môže súvisieť s poklesom ochoty dať sa zaočkovať, pretože i niektoré zahraničné štúdie hovoria o inštitucionálnej dôvere ako o významnom faktore pre ochotu dať sa zaočkovať,“  hovorí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Legenda ku grafu: Priemer dôvery v jednotlivé inštitúcie podľa ochoty dať sa zaočkovať proti koronavírusu. Na škále od 1 = vôbec nedôverujem až 11 = veľmi dôverujem.

Narastá podiel tých, ktorí neveria v nebezpečenstvo vírusu

V apríli, máji aj v septembri respondenti ako najvýznamnejší dôvod uvádzali presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus. Presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť v septembri výraznejšie kleslo, zatiaľ čo miera nedôvery k farmaceutickým firmám zostáva stabilná. Najvýraznejšou zmenou je však nárast podielu tých, podľa ktorých „koronavírus nie je taký škodlivý ako sa nám snažia nahovoriť.“ Táto skupina narástla z 8,9 % v apríli na 20,8 % v septembri. Pokles ochoty dať sa zaočkovať tak môže súvisieť s nárastom presvedčenia, že koronavírus nepredstavuje až také výrazné nebezpečenstvo.

Čo je dôvodom vášho odmietavého alebo nerozhodného postoja k očkovaniu proti koronavírusu?
	apríl	máj	september
Akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus	26,4	26,7	28,2
Nemyslím si, že vakcína na koronavírus dokáže pomôcť	22,5	24,6	15,6
Nedôverujem farmaceutickým firmám	20,8	20	20,8
Koronavírus nie je taký škodlivý ako sa nám snažia nahovoriť	8,9	17,1	20,5
Nemôžem sa dať očkovať z iných zdravotných dôvodov	3,2	4,3	6,4
iné	5,8	4,3	8,5

 

Akceptovanie očkovania nariadeného zamestnávateľom

Respondenti odpovedali aj na otázku, ako by sa zachovali v hypotetickej situácii, ak by im zamestnávateľ nariadil povinnosť dať sa zaočkovať proti ochoreniu Covid-19, pričom by uhradil potrebné náklady. V takejto situácii by sa dalo zaočkovať 47,1% respondentov (22,2% by s tým nemalo problém a 24,9% by síce s takýmto nariadením nesúhlasilo, ale zaočkovať by sa dali). Štvrtina respondentov (25,5%) by sa nedala zaočkovať a radšej by zo zamestnania odišla a ďalších 27,4% respondentov by takúto situáciu nevedelo posúdiť.

Predstavte si situáciu, že by Vám zamestnávateľ nariadil povinnosť dať sa zaočkovať proti ochoreniu Covid-19, pričom by uhradil potrebné náklady. Ako by ste na túto situáciu reagovali:
Dal by som sa bez problémov zaočkovať	22,2
Nesúhlasím s takýmto typom nariadenia, ale dal by som sa zaočkovať	24,9
Nedal by som sa zaočkovať a zo zamestnania by som odišiel	25,5
Neviem posúdiť	27,4

 

„Klesajúca ochota dať sa zaočkovať je pravdepodobne zapríčinená najmä rastúcim presvedčením, že koronavírus nie je až taký škodlivý ako sa nám snažia nahovoriť. Neochota dať sa zaočkovať tiež výrazne súvisí s konšpiračnými presvedčeniami o umelom pôvode vírusu a nižšou dôverou v inštitúcie. Ukazuje sa, že na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, môžu konšpiračné presvedčenia negatívne zasahovať do snahy eliminovať epidémiu,“ uzatvára Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Výskumy budú pokračovať aj v ďalších mesiacoch a vybrané dáta z prieskumov „Ako sa máte, Slovensko?“ budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát (http://sasd.sav.sk).