Aký vplyv má pestovanie toľkých plodín na našich poliach?
Namiesto toho, aby sme jedli viac výrobkov z priemyselne pestovanej sóje, kukurice a obilnín by sme mali podporovať trvalo udržateľné formy výroby mäsa a mliečnych výrobkov a klasické formy pasenia zvierat.
Prinajmenšom je potrebné spochybňovať etiku zvyšovania dopytu po plodinách, ktoré vyžadujú vysoké využívanie hnojív, pesticídov a herbicídov. Tie ničia dlhodobo fungujúce formy chovu hospodárskych zvierat, ktoré obnovujú pôdu a biodiverzitu.
Chovanie poľnohospodárskych zvierat na veľkých prírodných farmách pomáha celej vegetácii. Ich hnoj kŕmi dážďovky, baktérie, plesne a bezstavovcov, ako sú chrobáky. Ide o životne dôležitý proces obnovy ekosystémov, vracania živín a štruktúry do pôdy.
Biologicky mŕtva pôda
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo je prenájom ornej pôdy pre účely pasenia dobytka jediný spôsob, ako zvrátiť eróziu pôdy a znova ju obnoviť. Pasúce sa hospodárske zvieratá poskytujú poľnohospodárom nielen príjem, ale aj trus, moč, ba dokonca urýchľovanie obnovy pôdy vďaka spôsobu, akým sa pasú.
Dbá sa samozrejme na to, aby boli farmy ekologické a udržiavali nie vysoké počty hospodárskych zvierat. Takto sa zabráni nadmerným pasienkam.
Strata pôdy je jednou z najväčších katastrof, ktorým dnes čelí svet.
Pred dvadsiatimi rokmi boli pôdy na poliach v Spojených štátoch vážne degradované, biologicky takmer mŕtve. Na svedomí to mali desaťročia orania a chemických postrekov. Dnes sa na bývalých orných pôdach, ktoré sa v súčasnosti využívajú na chovanie dobytka, našli plodné huby a orchidey, náznak toho, že podzemné siete húb sa v pôde šíria.
Našlo sa 19 typov dážďoviek, ktoré sú kľúčové v otázke prevzdušňovania, hnojenia, hydratácie a detoxikácie pôdy.
Dôležité pre rozvoj ľudského mozgu
Našlo sa aj 23 druhov chrobákov, medzi ktorými je aj fialový chrobák, ktorý nebol v Sussexe videný už 50 rokov.
Tento systém prirodzeného pasenia prispieva k ochrane životného prostredia, čo sa týka obnovy pôdy, biodiverzity, opeľovania, kvality vody a zmiernenia povodní. Tiež zaručuje zdravý život pre zvieratá produkujúce mäso, ktoré je pre nás zdravé.
Vegánstvo negatívne ovplyvňuje aj emisie.
Kvalitné mäso obsahuje vysoké množstvo beta-karoténu, vápnika, selénu, horčíka, draslíka a vitamínov E a B, konjugovanej kyseliny linolovej, ktorá je veľmi silným antikarciogénom. Má tiež vysoký pomer omega-3 mastných kyselín, ktorá je životne dôležitá pre rozvoj ľudského mozgu. Pre vegánov je tento pomer veľmi náročné získať.
Menej mäsa
Od priemyselnej revolúcie sa podľa správy z roku 2017 vo vedeckom časopise Nature do atmosféry vypustilo až 70% uhlíka z orných pôd. Pokiaľ teda človek nezískava svoje vegánske produkty konkrétne z ekologických systémov označených značkou „no-dig“, aktívne sa podieľa na ničení pôdnej bioty.
Okrem toho podporuje systém, ktorý ničí životné podmienky rôznym druhom zvierat vrátane malých cicavcov, vtákov, plazov a výrazne prispieva k zmene klímy.
Ale ak ste sa stali vegánom preto, lebo chcete chrániť dobré životné podmienky zvierat, nestačí sa vzdať konzumácie a používania všetkých ich produktov.
Nie je pochýb o tom, že by sme mali všetci jesť oveľa menej mäsa. Je žiaduce aj ukončenie vysoko znečisťujúcich a neetických foriem výroby mäsa. Ale ak ste sa stali vegánom preto, lebo chcete chrániť životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a vaše vlastné zdravie, nestačí sa vzdať konzumácie a používania všetkých produktov zvierat.
Zdroj: theguardian.com, youtube.com