To najlepšie nás väčšinou postihne vo chvíli, kedy to čakáme najmenej. Život píše rôzne príbehy a jeden nám do redakcie zaslala čitateľka Beáta, ktorá by ani vo sne nečakala, že práve takýto príbeh raz bude môcť napísať.
Bol to jeden z tých obyčajných piatkov, kedy som sa ako študentka už tešila na poriadnu párty a víkendové povaľovanie sa a poflakovanie. Mala som sladkých osemnásť, za sebou pár na ho*no vzťahov, tak som si užívala slobodu a nezávislosť. Po poslednej skúsenosti som znenávidela celé mužské pokolenie a každého potenciálneho frajera som bez kúska ľútosti a s pár promilami odbila. Nemala som na nikoho ani náladu a ani chuť, aj keď mi začínali chýbať nežnosti, bozky, objatia a sex.
Hneď po škole sme sa s pár kamarátkami vydali do baru, aby sme poriadne oslávili úspešný koniec ďalšieho náročného týždňa. Drinky sme pili jeden za druhým, potom chvíľu tancovali, no dnes som pozabudla na to, kedy mám dosť a vypila som toho viac, než by som chcela. Vodka s džúsom ma úplne oblbla, preto bolo načase odísť domov. Keďže som z malého mesta, tak zabávať sa chodím do druhého mesta, asi 15 kilometrov vzdialeného. Nechcela som, aby ma v takomto strašnom stave videlo toľko známych ľudí, tak som sa vybrala na parkovisko, kde stáli taxíky.
Pred taxíkom stál vysoký sympatický chlap, ktorý vo mne prebudil čudné pocity. Keď ma zbadal bez zbytočných otázok ma len naložil do auta a spýtal sa, že kam to bude. Mal ešte zopár objednávok, tak ak mi to vraj nebude vadiť, tak že sa s ním trochu povozím. V tej chvíli mi to bolo jedno, pochopila som však čo u chlapa znamená chvíľa. V preklade som sa s ním vozila približne tri a pol hodiny a začínala som tak aj pomaly triezvieť. Keď sme už v aute ostali sami spýtala som sa ho na cenu. Vraj to bude približne 20,- „A za fajku sa na cene nedohodneme?“ vykĺzlo zo mňa, čo som vzápätí aj začala ľutovať. Ten chlap sa len na mňa usmial a povedal: „Ak sa dohodneme, že to bude jazda za jazdu, tak ťa odveziem tam, kam si len budeš želať.“ Súhlasila som, veď jedna jednorázovka, čo možno bude konečne aspoň za niečo stáť ma nezabije.
Zastavili sme pri ceste na začiatku lesa, všade bolo ticho, nebo bolo posiate jasnými hviezdami. „No čo slečna, si si istá, že sa dohodneme, alebo kašleme na to? Nerád by som ti ublížil.“ prerušil ticho a moje myšlienky jeho sexy hlas. Vedela som, že ďalšie slová budú zbytočné a len som prikývla a prešla som rukou po jeho stehne až k rozkroku… Usmial sa, naklonil sa a začali sme sa vášnivo bozkávať. Bol iný ako ostatní. Cítila som jeho príjemnú mužskú vôňu a jeho ruky na mojich prsiach. Bozkával každý jeden kúsok môjho tela a každým jedným dotykom ma dostával do neba. Snažila som mu to vrátiť, ale vedela som, že aj keď chcem, tak nie som taká dobrá ako on. Keď som jemné bozky na jeho vypracovanom tele presunula aj na jeho maličkosť (aj keď to malé vôbec nebolo), tak len potichúčky vzdychol a ja som sa potešila, že predsa len to, čo robím má význam.
Vystriedali sme asi všetky polohy, ktoré sa dali v malom aute robiť a pri každom jeho pohybe som mala pocit, že vybuchnem. Vedel, čo robí a ako to má robiť. Jeho odmenou bol môj neskutočný orgazmus a mojou odmenou bola jeho fontánka šťastia. Prvýkrát som zažila sex, ktorý teda naozaj stál za hriech.
Po tejto jazde som už „svojho“ taxikára nevidela a iba občas som si spomenula na našu jazdu a v podvedomí som túžila si ju zopakovať. Je pravda, že som sa naňho trošku namotala a to nebolo dobré. Tým, že som ho však už nestretla som naňho začala zabúdať a ostali mi už len spomienky.
Bolo jedno upršané pondelkové ráno a ja som si ako zákonom schválnosti doma zabudla dáždnik. Nevyspatá a nervózna som si kráčala ulicou, keď v tom zrazu pri mne zastavilo nejaké auto. Bol to ON. „Cica, nastúp!“ s úsmevom na mňa zakričal. Sadla som si k nemu do auta a šli sme ani neviem kam. Chytil ma za ruku a viedol cez chodbu v malej bytovke na sídlisku v strede mesta. Len čo zavrel dvere, tak mi pošepkal: „Chcem ťa, strašne ťa chcem.“ Skončili sme tam, kde sme nedávno aj začali. Namotali sme sa na seba obaja. Nechceli sme už byť takú dobu jeden bez druhého a tak sme sa stali pár. Aj keď sme spolu nezačali práve ideálne a romanticky, postupom času mi to vynahradil. Bol to neskutočný romantik, ktorý ma ako mladú, neposlušnú študentku dal do laty a ukázal mi pravý význam toho, čo láska naozaj znamená.
Napriek vekovému rozdielu som vďačná tomu, že som stretla práve jeho a hlavne mu ďakujem za to, ako sa dokázal vysporiadať s mojimi občasnými úletmi. Dnes sú z nás manželia, ja sa snažím byť jeho ideálna a vzorná manželka, občasné úlety robíme spolu no najmä sa snažíme byť vzorom pre nášho syna Jurka.