Kvôli láske robíme často šialené veci. Najmä pri rozchode. Často počúvam o ľuďoch, ktorí po sebe hádžu všetko, čo im príde pod ruku a rozbíjajú taniere o podlahu. My ostatní len kričíme a nadávame a aj keď máme všelijaké myšlienky, v skutočnosti k povestnému „vytrhám ti vlasy“ nikdy nedôjde.

Rozchod má niekoľko fáz. A prvá je najťažšia. Odmietanie prijať skutočnosť je to najhoršie, čo po rozchode nastáva.

Mal románik s nejakou inou ženou? Stavím sa, že si to nechceš priznať. A on sa neustále vracia k tebe, lebo sa bojí odísť. A ty sa ho zase bojíš poslať preč.

Ale ako sa hovorí, čas vylieči naozaj všetky rany. Aj tie, o ktorých si možno často myslíme, že sú nevyliečiteľné a že to už nikdy nebude dobré. Čas plynie a my sa tak nejak opäť upokojíme a zabúdame na všetko zlé, s čím sme sa dlho nevedeli vyrovnať. Nakoniec dôjdeme do fázy, ktorá bude konečne korešpondovať s realitou.
Neznamená to ale, že všetko zlé skončilo a už nevyroníš ani jednu slzu. Možno ti občas jedna – dve vypadne. A možno naplníš celý Níl. Stále budeš trochu rozrušená. Ale konečne dosiahneš bod, kedy konečne prestaneš veriť a dúfať, že sa k tebe vráti. Dôležité je, aby si konečne prestala každý deň dúfať a chcieť, aby sa vrátil. Si ochotná zmeniť čokoľvek, len aby prišiel a ostal s tebou? Nerob to. Prečo by si sa mala meniť a robiť niečo, čo je pre teba neprirodzené? Nemôžeš žiť svoj život na základe niekoho iného.

Je v poriadku byť chvíľu smutná, dokonca aj nahnevaná. Uvedom si však, že kým budeš nahnevaná, nepohneš sa ďalej. A už konečne prestaň čakať, či sa vráti.

Zdroj: thoughtcatalog.com