fbpx
Jazyk formuje spôsob myslenia. Aký dôsledok majú napríklad odlišné rody?

Jazyk formuje spôsob myslenia. Aký dôsledok majú napríklad odlišné rody?

Ľudia medzi sebou komunikujú pomocou viac než 7000 jazykov, ktoré sa od seba líšia. Formujú jazyky, ktorými hovoríme, spôsob, akým žijeme?

Znamená to, že keď sa naučíme novú reč, zmeníme tým aj spôsob svojho myslenia? Rozmýšľajú polygloti rozdielne? Na tieto otázky nevedel doteraz nikto presvedčivo odpovedať. Až dokým vedkyňa Lera Boroditsky nepredstavila svoj výskum.

Lera Boroditsky učí kognitívnu psychológiu na Stanfordskej univerzite a je tiež šéfredaktorkou časopisu Frontiers in Cultural PsychologyNa svojej webovej stránke píše: „Vyzbierali sme údaje z celého sveta, z Číny, Grécka, Čile, Indonézie, Ruska a Austrálie. Naučili sme sa, že ľudia, ktorí rozprávajú inými jazykmi, naozaj rozmýšľajú inak a že aj obyčajná gramatika v jednotlivých kultúrach môže výrazne ovplyvniť spôsob, akým sa na svet pozeráme.”

Austrálsky kmeň Kuuk Thaayorre má úplné iné vnímanie času a priestoru. Zdroj: pixabay.com

Na potvrdenie svojej teórie profesorka skúmala austrálsky kmeň nazývaný Kuuk Thaayorre. Zaujal ju najmä fakt, že vo svojej reči nemá slová ako „vpravo”, či „vľavo”, alebo „dole-hore”. Títo domorodci sa orientujú len podľa svetových strán. Nerozumeli by, kebyže im povieme: „Pozri sa vpravo.” Museli by sme sa vyjadriť jasnejšie: „Pozri sa smerom na západ.” Ešte aj preklad ich pozdravenia „ahoj” je doslova „kam ideš?” a odpoveď by mala znieť, napríklad, „juhovýchodne”.

Sú orientovaní oveľa lepšie, ako sme si mysleli, že sa ľudská rasa dokáže orientovať. Pre každého je prirodzený ten spôsob a vnímanie života komunity, v ktorej sa narodil a bol vychovávaný. Preto keď posadíme Európanov do miestnosti bez okien, neukážu nám severovýchod. V domorodom austrálskom kmeni by to vedelo 5-ročné dieťa.

Rozdielne vnímanie času

Takže keď domorodci rozmýšľajú odlišne o priestore, mali by aj o iných veciach, napríklad o čase, nie? Otázka priviedla Leru k ďalšej návšteve kmeňa. Jej pomôckou boli fotky muža v rôznych fázach života – od narodenia až po starobu. Vieme, že ak ukážeme obrázky ľuďom z civilizovaného sveta, zoradia ich zľava doprava, od bábätka po starca. Ak ich predložíme hebrejsky hovoriacim osobám, zoradia ich opačne, sprava doľava, podľa smeru ich písania. Ale čo spravia Kuuk Thaayorre, ktorí nemajú slová vpravo či vľavo?

To, čo sa považuje za alfu a omegu jazyka, môže mať v rozdielnych jazykoch rozdielny význam. Zdroj: pixabay.com

Závisí to od toho, na ktorú svetovú stranu ich posadíme. Ak čelia juhu, zoradia obrázky zľava doprava. Ak severu, usporiadajú ich sprava doľava. Keď ich posadíme na východ, čas prejde cez ich telá. Podľa akého vzoru fungujú? Čas pre nich nie je uzamknutý v osobe. Ale v priestore.

„Ten” most je v nemčine

I to, čo sa považuje za alfu a omegu jazyka, má v rozdielnych jazykoch rozdielny význam. Zoberme si podstatné mená. Takmer vo všetkých jazykoch sveta prisluhuje podstatnému menu rod. Zatiaľ čo v slovenskom jazyku rozlišujeme tri základné rody – mužský, stredný a ženský – iné jazyky ich odlišujú viac ako 16. Gramatická príslušnosť rodu je dôležitá kvôli vlastnostiam, aké podstatnému menu prisudzujeme. Ak sa napríklad spýtame Nemcov a Španielov, ako by opísali most, ktorý je ženského podstatného rodu v nemčine a mužského podstatného rodu v španielčine, Nemci majú tendenciu opísať most ako ženský aspekt – povedia, že je krásny, elegantný. Španieli mu, naopak, pridelia typické mužské vlastnosti, povedia, že je mocný a veľký. To znamená, že jazyk naozaj tvaruje spôsob, akým myslíme na všetky podstatné mená. A tých je veľa.

Vedkyňa Lera Boroditsky sa skúmaniu jazyka venuje celé roky. Zdroj: facebook.com

Na záver si položme pár otázok na zamyslenie. Prečo rozmýšľam spôsobom, akým rozmýšľam? Ako by som mohol/mohla rozmýšľať inak?

A najdôležitejšie – aké myšlienky chcem vytvárať?

Zdroj: youtube.com, edge.org

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  Autor humanoidného robota chce aby mali roboty práva najneskôr do roku 2045. Ako to ovplyvní ľudstvo?
Google+ Linkedin
Romana Haluščíková

Redaktorka magazínu Klocher - študentka piateho ročníka Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave. V rokoch 2016-2018 pôsobila na poste šéfredaktorky študentského časopisu Atteliér, ktorý bol viackrát ocenený na novinárskej súťaži Štúrovo pero.