Umenie mlčať je ťažšie ako schopnosť hovoriť. Mnohí hovoria, lebo nevedia mlčať a mnohí mlčia, lebo nevedia čo povedať. Dať slová na papier umožní neumlčať vypovedané, alebo vypovedať umlčané. Napísané dáva možnosť oživiť premlčané a zvýrazniť nevypovedané. Práve pre to píšem. 🙂

Som neobyčajne obyčajná žena, tá čo je taká hrozná, až je úžasná… 🙂 Verím v svoju rodinu, nekonečno a v nekonečnú fantáziu a aj keď často viac padám ako vstávam, nikdy sa nevzdávam. Milujem knihy, moje psie poklady, humor, iróniu a sarkazmus, ľudí, ktorí voňajú človečinou a keď svet i ja hýrime farbami a radosťou. No to, čo ma vystihuje úplne najviac je, že milujem pretavovať svoje myšlienky, pocity, postrehy a názory na život ako taký do písmeniek. Nepoznám krajší pocit ako prenášať radosť, vďačnosť, smútok, či chvíľkovú beznádej do viet… “LIVE, LAUGH, LOVE, WRITE”! <3

to sú moje vášne, ktoré ma sprevádzajú celý život. Študovala som právo, ale bez písania by moje dni boli prázdne. Držím sa toho, že základom každej činnosti by malo byť nadšenie, ktoré je ako korenie a dodáva veciam správnu príchuť. Človek toho nepotrebuje v živote veľa, aby bol šťastný. Za všetko hovorí tento citát od Starry Neely Blade: „Nepotrebovala veľa, chcela naozaj málo. Milé slovo, úprimnosť, čerstvý vzduch, čistú vodu, záhradu, bozky, knihy na čítanie, ochranné ramená a milovať a byť milovaná.“

Volám sa Ivana a aj napriek tomu, že ma môžete stretnúť (takmer) vždy v čiernej, milujem farby. Tie sú v mojom vnútornom svete a nebojím sa ich premietnuť ani do mojich vlasov. Preto sa občas cítim ako chameleón. Okrem farieb ma baví tvorba poézie, či prózy, ale rozhodne aj článkov. Vďaka ním totiž môžem rozširovať obzory nielen sebe, ale aj čitateľom, čo je podľa môjho názoru skvelé.

Moje meno je Rado a písanie ma baví už od detstva, už nech to znie akokoľvek klišé. Pôvodne som chcel ísť študovať žurnalistiku, ale nakoniec som vyštudoval kulturológiu na Univerzite Komenského. Napriek tomu, že veľa ľuďom tento odbor veľa nepovie, tak mňa štúdium veľmi bavilo a som rád, že sa teraz môžem venovať písaniu aj na témy, ktoré sme riešili v škole. Veď, čo môže byť viac ako robiť to, čo človeka teší a napĺňa.”