Rozprávka Kráska a zviera vznikla zo skutočného príbehu. Ten je však pre deti príliš hrôzostrašný
Kráska a zviera neboli v realite takí šťastní ako v rozprávkovom príbehu od Disneyho…
Disneyovku Kráska a zviera pozná hádam každý a patrí medzi obľúbené rozprávky nielen u detí, ale i u dospelých. Prvá rozprávková verzia tohto príbehu pochádza ešte z roku 1740 a jej autorkou je Gabrielle-Suzanne Barbot de Villeneuve. V jej príbehu bol zvieraťom muž, ktorý sa volal Petrus Gonsalvus.
Tento chlap skutočne existoval, narodil sa v roku 1537 na Kanárskych ostrovoch a trpel hypertrichózou, alebo ak chcete vlkolačím syndrómom. Toto ochorenie spôsobuje nadmerné ochlpenie tela vrátane tváre.
Keďže sa Petrus narodil v 16. storočí a v tej dobe nebola veda na takej úrovni ako dnes, ľudia považovali jeho ochorenie za kliatbu. V čase, keď mal nešťastník len 10 rokov, ho jeho rodina zamkla do klietky a poslala na francúzsky kráľovský dvor ako dar. Ten putoval do rúk kráľa Henricha II.. Petrus bol najprv vystavovaný ako nejaký druh bizarného zvieraťa, no po čase miestni vedátori prišli na to, že sa v skutočnosti jedná o dieťa.
Po tomto zistení sa kráľ rozhodol, že mu dopraje vzdelanie, i keď predpokladal, že učenie mu nepôjde, pretože uňho zvíťazia živočíšne pudy. Lenže to sa poriadne mýlil, Petrus sa naučil plynule ovládať niekoľko jazykov, vrátane latinčiny a okrem iného dokonale poznal aj kráľovskú etiketu.
Časom sa z Petrusa stal právoplatný a uznávaný člen kráľovského dvora. Situácia sa však rýchlo zmenila po tom, ako Henrich II. zomrel a na trón zasadla jeho manželka, Katarína Medicejská. Tá sa jedného dňa, nevedno prečo, rozhodla nájsť Petrusovi manželku. Jej hľadanie sa vydarilo a našla mu ženu, ktorá sa taktiež volala Katarína.
Väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že kráľovnej nešlo ani tak o šťastie chlpatého člena kráľovského dvoru, ako o potešenie, zábavku a predovšetkým skúmanie toho, ako budú vyzerať jeho potomkovia.
Katarína a Petrus spolu strávili 40 rokov života a na svet spoločne priviedli sedem detí. Avšak štyri z nich trpeli rovnakým ochorením ako ich otec a kráľovná ich začala opäť využívať ako atrakciu. Ešte horšie však bolo, že boli používané ako pokusné králiky a nakoniec ich v klietkach rozposlali ako dary zámožným ľuďom, ktorí tieto deti nevnímali ako ľudí ale ako domácich miláčikov.
Za toto trápenie síce kráľovná Petrusovi a jeho rodine platila nemalú sumu peňazí, nepatrili práve k najšťastnejším ľuďom. Neboli totižto ani väzňami, no zároveň nemohli opustiť kráľovský dvor. Keď Petrus zomrel, kráľovná mu odmietla vystrojiť riadny pohreb a trvala na tom, že keďže sa jedná o zviera, tak si to jednoducho nezaslúži.