fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Na východe Slovenska bolo opäť zemetrasenie

Zemetrasenie s magnitúdom 2,3 a epicentrom osem kilometrov severne od Michaloviec pri obci Nacina Ves zaznamenali seizmológovia vo štvrtok o 5.59 h. Potvrdil to Kristián Csicsay z oddelenia seizmológie Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV).

Máte tip? napíšte nám mailom

Ako doplnil, na východe Slovenska, v okolí Vihorlatu seizmológovia zaznamenávajú zemetrasenia každoročne. ,,Hypoteticky to súvisí so sedimentárnou výplňou na úpätí Vihorlatu,” vysvetlil. Ako informuje SAV na svojej internetovej stránke, zemetrasenia z tejto ohniskovej oblasti nie sú zriedkavým fenoménom. ,,Oblasť Vihorlatu a okolie Humenného, Michaloviec a Vranova nad Topľou patrí medzi seizmicky aktívne oblasti Slovenska,” uvádzajú seizmológovia s tým, že najsilnejšie zemetrasenie na tomto území v 20. storočí zaznamenali 5. júna 1941.

Zemetrasenie na Slovensku s magnitúdom 3,4

Zemetrasenie s magnitúdom 3,4 a epicentrom  medzi obcami Zalužice a Lúčky v okrese Michalovce, ku ktorému došlo v piatok 24. apríla, bolo ,,najsilnejším zemetrasením v ohniskovej zóne Vihorlat za posledných 17 rokov”, informuje SAV.

Podľa Csicsayových slov seizmológovia ročne interpretujú približne 80 zemetrasení s epicentrom na území Slovenska. ,,Drvivá väčšina je taká slabá, že len veľmi citlivé prístroje ich dokážu zaznamenať,” doplnil s tým, že dve hlavné ohniskové zóny na Slovensku sú Dobrá voda v Malých Karpatoch a okolie Komárna. Ďalšími sú práve oblasť Vihorlatu, ale i Horehronie a okolie Žiliny.

Prečítajte si tiež:
Miroslav Marček dostal 23-ročný trest odňatia slobody za vraždu Jána Kuciaka a Martiny

Tu je prehľad troch najvýznamnejších zemetrasení v histórii s epicentrom na území dnešného Slovenska.

28. júna 1763, Komárno

Epicentrálna makroseizmická intenzita 8-9° MSK-64, magnitúdo približne 5,8

Jedno z najsilnejších a najničivejších zemetrasení s epicentrom na území dnešného Slovenska, ktoré spôsobilo paniku v Komárne a okolitých obciach, zničilo 7 kostolov a 279 domov. 63 ľudí zahynulo a 102 bolo zranených. Od tohto zemetrasenia je pre naše územie dokumentovaný aj výrazne väčší počet slabších zemetrasení. Ľudia začali venovať zemetraseniam väčšiu pozornosť.

15. januára 1858, Žilina

Epicentrálna makroseizmická intenzita 7-8° MSK-64, magnitúdo približne 5,1

Z hľadiska množstva a kvality dostupných primárnych prameňov predstavuje toto zemetrasenie významný predel v dokumentácii a analýze zemetrasení na Slovensku. Je prvým zemetrasením v Západných Karpatoch, pre ktoré bol vykonaný systematický zber a analýza pozorovaní. Po prvýkrát bol pre výskum zemetrasenia na Slovensku použitý dotazník. V Žiline boli všetky domy poškodené a mnohé z nich sa stali neobývateľnými.

9. januára 1906, Dobrá Voda (pri Trnave)

Epicentrálna makroseizmická intenzita 8-9° MSK-64, magnitúdo približne 5,7

Najsilnejšie prístrojovo zaznamenané zemetrasenie a zároveň najsilnejšie zemetrasenie v 20. storočí s epicentrom na území dnešného Slovenska. Zemetrasenie spôsobilo vážne škody v Dobrej Vode, z viacerých obcí hlásili zmenu úrovne spodnej vody, dokonca v epicentrálnej oblasti sa objavili nové vodné zdroje. Od tej doby sa nevyskytlo zemetrasenie s epicentrom na území Slovenska s porovnateľnou silou.

Prečítajte si tiež:
Kočner a Zsuzsová sú nevinní. Tomáš Szabó má nahradiť ujmu 71-tisíc eur
Máte tip? napíšte nám mailom
Zdroj tasr sav

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií