Na východe Slovenska bolo opäť zemetrasenie
Zemetrasenie s magnitúdom 2,3 a epicentrom osem kilometrov severne od Michaloviec pri obci Nacina Ves zaznamenali seizmológovia vo štvrtok o 5.59 h. Potvrdil to Kristián Csicsay z oddelenia seizmológie Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV).
Ako doplnil, na východe Slovenska, v okolí Vihorlatu seizmológovia zaznamenávajú zemetrasenia každoročne. ,,Hypoteticky to súvisí so sedimentárnou výplňou na úpätí Vihorlatu,“ vysvetlil. Ako informuje SAV na svojej internetovej stránke, zemetrasenia z tejto ohniskovej oblasti nie sú zriedkavým fenoménom. ,,Oblasť Vihorlatu a okolie Humenného, Michaloviec a Vranova nad Topľou patrí medzi seizmicky aktívne oblasti Slovenska,“ uvádzajú seizmológovia s tým, že najsilnejšie zemetrasenie na tomto území v 20. storočí zaznamenali 5. júna 1941.
Zemetrasenie na Slovensku s magnitúdom 3,4
Zemetrasenie s magnitúdom 3,4 a epicentrom medzi obcami Zalužice a Lúčky v okrese Michalovce, ku ktorému došlo v piatok 24. apríla, bolo ,,najsilnejším zemetrasením v ohniskovej zóne Vihorlat za posledných 17 rokov“, informuje SAV.
Podľa Csicsayových slov seizmológovia ročne interpretujú približne 80 zemetrasení s epicentrom na území Slovenska. ,,Drvivá väčšina je taká slabá, že len veľmi citlivé prístroje ich dokážu zaznamenať,“ doplnil s tým, že dve hlavné ohniskové zóny na Slovensku sú Dobrá voda v Malých Karpatoch a okolie Komárna. Ďalšími sú práve oblasť Vihorlatu, ale i Horehronie a okolie Žiliny.
Tu je prehľad troch najvýznamnejších zemetrasení v histórii s epicentrom na území dnešného Slovenska.
28. júna 1763, Komárno
Epicentrálna makroseizmická intenzita 8-9° MSK-64, magnitúdo približne 5,8
Jedno z najsilnejších a najničivejších zemetrasení s epicentrom na území dnešného Slovenska, ktoré spôsobilo paniku v Komárne a okolitých obciach, zničilo 7 kostolov a 279 domov. 63 ľudí zahynulo a 102 bolo zranených. Od tohto zemetrasenia je pre naše územie dokumentovaný aj výrazne väčší počet slabších zemetrasení. Ľudia začali venovať zemetraseniam väčšiu pozornosť.
15. januára 1858, Žilina
Epicentrálna makroseizmická intenzita 7-8° MSK-64, magnitúdo približne 5,1
Z hľadiska množstva a kvality dostupných primárnych prameňov predstavuje toto zemetrasenie významný predel v dokumentácii a analýze zemetrasení na Slovensku. Je prvým zemetrasením v Západných Karpatoch, pre ktoré bol vykonaný systematický zber a analýza pozorovaní. Po prvýkrát bol pre výskum zemetrasenia na Slovensku použitý dotazník. V Žiline boli všetky domy poškodené a mnohé z nich sa stali neobývateľnými.
9. januára 1906, Dobrá Voda (pri Trnave)
Epicentrálna makroseizmická intenzita 8-9° MSK-64, magnitúdo približne 5,7
Najsilnejšie prístrojovo zaznamenané zemetrasenie a zároveň najsilnejšie zemetrasenie v 20. storočí s epicentrom na území dnešného Slovenska. Zemetrasenie spôsobilo vážne škody v Dobrej Vode, z viacerých obcí hlásili zmenu úrovne spodnej vody, dokonca v epicentrálnej oblasti sa objavili nové vodné zdroje. Od tej doby sa nevyskytlo zemetrasenie s epicentrom na území Slovenska s porovnateľnou silou.