Niekedy sa udalosti v živote zvrhnú veľmi rýchlo a nečakane. Prečítajte si príbeh, ktorý nám poslala naša čitateľka Biba.

Reklama/advertisment

Brat ma raz počas hádky kopol. Noha mi opuchla, ale vôbec ma nebolela. O niekoľko dní neskôr som v nej však začala cítiť neznesiteľnú bolesť. Išla som k ortopédovi, ktorý mi povedal, že si mám na ňu prikladať obklady a potom opuch zmizne. No nezmizol a noha bolela čoraz viac. O niečo neskôr ma začala bolieť aj chrbtica. Znova som vyhľadala lekára, ktorý mi povedal, že je to spôsobené príliš rýchlym rastom. Nechcela som tomu veľmi veriť a bolesť stále pretrvávala. Moja mama má našťastie veľa známostí a práve vďaka nim vybavila laboratórne testy, ktoré ukázali, že mám v tele veľký zápal: hodnota u zdravého človeka je niečo okolo 10, u mňa dosahovali tieto hodnoty 200 až 300. Okamžite som išla na vyšetrenie do nemocnice, RTG, ultrazvuk… ale nič nenašli!!!! Nasledovala detská onkologická klinika, kde zistili, že mám nádor. Vtedy som dokázala chodiť iba s barlami alebo som sedela na vozíčku.

Reklama/advertisment

Left Behind

Reklama/advertisment

Strašne som sa zľakla, keď mi lekári oznámili, že moja choroba je už v pokročilom štádiu, pretože kým lekári moje príznaky brali na príliš ľahkú váhu, tak sa mi to rozšírilo do celého tela… Bolo treba okamžite začať s chemoterapiou, inak to neprežijem. Keď som s chemoterapiou začínala bola som veľmi slabá, no liečenie ma oslabilo ešte viac. Celé dni som iba spala, mala som obrovské bolesti, nevedela som ani jesť a piť, nemala som na nič chuť. Jediné, čo som chcela, bolo prežiť a zbaviť sa tejto zákernej choroby raz a navždy!

23-12-2016-02

Vďaka chemoterapii sa moje výsledky stále zlepšovali. Absolvovala som aj rádioterapiu a po roku sa zdá, že sa moje telo zbavilo všetkých zlých buniek! Už viac ako polroka mi nedali žiadnu liečbu a výsledok je stále negatívny, čo ma nesmierne teší. Momentálne čakám na transplantáciu vlastných kmeňových buniek. Nie je to povinné, no ja chcem urobiť všetko preto, aby sa mi táto choroba už nikdy nevrátila.

23-12-2016-03

Môj život sa od vtedy veľmi zmenil, pretože som sa stala novým a lepším človekom. Dostala som druhú šancu na život. Zistila som, čo je v živote naozaj dôležité. Veľmi pekne ďakujem mojej mame, že celý čas bola pri mne a pomáhala mi, povzbudzovala ma ešte aj vtedy, keď už som nevládala pokračovať. Ďakujem aj mojim kamarátok, že sa ma snažili v ťažkých chvíľach rozosmiať. Môj vzťah s bratom sa stal oveľa lepším, máme sa radi a vo všetkom si pomáhame.

Titulná foto: Pexels

Loading...