Prečítajte si krátky článok o tom, ako funguje regulácia teploty týchto nelietavých vtákov.
Určite si vieme predstaviť treskúcu zimu, ktorú musia tučniaky bez topánok a ponožiek na nohách pociťovať. Keď však teploty padnú pod nulu, telo týchto vtákov dokáže zrýchliť obeh teplej krvi v obehu. Táto krv následne ohrieva studené nohy. Ale aj táto ochrana má dopad na stratu tepla.
Rovnomernosť medzi zohrievaním nôh a stratou tepla aj energie z tela je kľúčovým problémom termoregulácie u tučniakov. Obe plutvy a nohy sú hlavným zdrojom tepelných strát. Tieto vtáky sú na druhej strane veľmi dobre chránené kvalitnou vrstvou tuku a nepremokavým kožuchom zo špeciálneho peria. Majú tiež vysoko vyvinutý cievny systém.
Tučniaky majú kosti prstov na nohách napojené na svaly, ktoré sa nachádzajú v teplejšej časti tela, a tak chránia kosti od zimy.
Vtáčí mechanizmus na výmenu tepla pracuje tak, že teplá krv sa ochladí pred tým, než príde ku končatinám, zatiaľ čo vracajúca sa krv z nôh sa zahreje skôr, než by stihla ochladiť telo. Okrem toho majú tučniaky kosti prstov na nohách napojené na svaly, ktoré sa nachádzajú v teplejšej časti tela. Preto je pre ne jednoduchšie udržať si stabilnú teplotu končatín.
Tučniaky v teplejších oblastiach majú väčšie plutvy, aby sa neprehriali.
Táto výbava je skvelá pre tučniaky, ktoré sa nachádzajú v chladných podmienkach. Tento druh živočíchov však žije aj v teplejších oblastiach, ako napríklad južná Afrika. Aby sa neprehriali, sú tieto druhy teplejším podmienkam prispôsobené väčšími plutvami a neoperenými časťami na tvári, čo napomáha ochladzovaniu krvi.
Zdroj: discoverwildlife.com