fbpx
Dnes oslavujú ženy na celom svete. Počiatky MDŽ siahajú do roku 1908 k protestom amerických krajčírok

Dnes oslavujú ženy na celom svete. Počiatky MDŽ siahajú do roku 1908 k protestom amerických krajčírok

Už v roku 1857 niekoľko šičiek z textilných tovární vyšlo do ulíc New Yorku, pričom požadovali vyššie platy a zníženie pracovného času. Až 15-tisíc ich pochodovalo 8. marca 1908, kedy sa k požiadavkám ohľadom zlepšenia pracovných podmienok pridali už aj politické, najmä volebné právo.

Členky Socialistickej strany Spojených štátov amerických na počesť týchto odvážnych bojovníčok za práva vyhlásili vôbec prvý Medzinárodný deň žien 28. februára 1909. Na prvej medzinárodnej ženskej konferencii Druhej internacionály v roku 1910 v Kodani sa stretli ženy zo 17 krajín. Nemka Klára Zetkinová tam presadila, aby sa deň slávil ako medzinárodný sviatok, no ešte bez určenia pevného dátumu.

Zdroj: conclusion.com.ar

Nasledujúci rok, 1911, sa slávil prvý MDŽ v Rakúsko-Uhorsku, Švajčiarsku, Nemecku aj Dánsku, o dva roky neskôr v Rusku.

Požiar v továrni

Týždeň po týchto oslavách, 25. marca 1911, sa stala tragická udalosť v továrni Triangle Shirtwaist Factory v centre New Yorku. Pracovalo tam okolo 500 žien a 100 mužov. V tom čase bola 14-hodinová pracovná doba, a i keď išlo o haly preplnené nádobami s horľavým materiálom, chýbali hasiace prístroje. Na 8. až 10. poschodí obrovskej budovy pár minút pred koncom pracovnej doby vzbĺkol požiar. Hasiči síce prišli pomerne rýchlo, nestačili im však príliš krátke rebríky. Požiar si vyžiadal 146 obetí, v prevažnej väčšine to boli ženy.

Vyvolalo to obrovskú vlnu solidarity so ženami a ich pracovné podmienky sa stali nosnou témou demonštrácií v nasledujúcich rokoch.

Už tradične 8. marca

Po nepokojoch a ženských protestoch v ruskom Petrohrade v roku 1913 sa ustálil práve 8. marec ako Medzinárodný deň žien. V Československu sa sviatok žien prvýkrát oslavoval v roku 1921, počas druhej svetovej vojny bol zrušený. Obnovili ho v roku 1945, aj keď sa stratil jeho pôvodný význam (v zmysle boja za práva žien) a typické bolo rozdávanie červených karafiátov.

Oficiálne vyhlásila OSN 8. marec za MDŽ v roku 1975.

View this post on Instagram

Happy International Woman's Day! ♥️🦸‍♀️💁‍♀️👵👩‍🌾👩‍🏫👩‍🍳👩‍🏭👩‍🔧👩‍💼👩‍🔬👩‍🎤👩‍🎨👩‍✈️👩‍🚀♥️ ♥️ I went to see 'On the basis of sex' last night at the cinema. It was so good. I cried. Ruth Bader Ginsberg is a solid gold bad-ass. Such an inspirational woman. Let's raise another generation of girls like Ruth! ♥️ Ps. I love this image. Would like to shout out the creator but have no idea who it is. If you know let me know. ♥️ #mariposastylinguk #internationalwomansday #girlpower #photooftheday #motivation #love #feelgood #equality #ruthbaderginsber #felicityjones #balanceforbetter

A post shared by Heather Lyall (@mariposastylinguk) on

Všetci by sme mali byť feminist(k)ami

Práve v tento deň sa priam žiada spomenúť aj (pomerne kontroverzný) pojem feminizmus, ktorý má v bežnej komunikácii často negatívnu konotáciu.

Stretávame sa s tým stále, ženy akosi nie sú docenené. Dokonca aj teraz, po vyše 100 rokoch od protestov amerických krajčírok, možno počuť vety typu: „Žena prezidentka? To hádam nie!” (Z vlastnej skúsenosti.) Stále v spoločnosti pretrvávajú stereotypné obrazy ženy-matky, ženy-kuchárky, ženy-upratovačky alebo ženy-sekretárky. Akoby manažér firmy alebo hlava štátu nemohla byť nežnejšieho pohlavia.

Na ilustráciu použijeme knižný bestseller Všetci by sme mali byť feminist(k)ami, tenučkú esej od nigérijskej spisovateľky Chimamandy Ngozi Adichie, ktorú máte prečítanú za hodinu. Je to adaptácia jej TEDx prejavu. Používa príklady zo svojho života, napríklad to, ako si do práce veľmi chcela obliecť sukňu a dať si žiarivý rúž, chcela sa cítiť pekne, príťažlivo, žensky. Nakoniec si dala nohavicový kostým. Alebo keď v Nigérii vojde do reštaurácie s mužom, čašník pozdraví len jeho.

Zaoberá sa napríklad aj tým, prečo sa muž nikdy neohradí a nespýta sa čašníka, prečo nepozdravil aj dámu. Samozrejme, ide o inú kultúru, pohybujeme sa v prostredí afrického štátu, no princíp je všade vo svete rovnaký. 

Ako sme na tom na Slovensku?

Spomedzi krajín Európskej únie sme jedinou krajinou, ktorá sa v oblasti rodovej rovnosti (síce len mierne) zhoršila (info z októbra 2018). Vyplýva to z Indexu rodovej rovnosti – ten skúma rozdiely medzi mužmi a ženami vo vzdelaní, na pracovnom trhu, v príjmoch a podobne. Zistili sme, že čo sa týka zamestnanosti ľudí vo veku od 20 do 64 rokov, najlepšie sú na tom v Litve a vo Fínsku, Nórsku a Švédsku. Teda v týchto krajinách sú medzi pohlaviami najmenšie rozdiely na pracovnom trhu. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnila Malta, Taliansko, Grécko, Rumunsko a krajiny V4, teda aj Slovensko. 

Zdroj: Eurostat

Takisto stále platí, že Slovensko je na chvoste krajín s najnižším podielom žien vo vrcholovej politike. V posledných parlamentných voľbách v roku 2016 bolo zo 150 poslancov parlamentu zvolených len 29 žien, čo nie je ani 20 %. No a v tejto súvislosti prikladáme ešte jednu infografiku:

Zdroj: postovabanka.sk

Ženy a muži by mali mať rovnaké práva

… a to je feminizmus. Nemalo by ísť o všeobecnú nenávisť k mužom, ale je to teória politickej, ekonomickej a sociálnej rovnosti pohlaví. 

Feminizmus nie je hnutie žien. Je to presvedčenie, že z dievčat môžu vyrásť silné vedúce osobnosti. A takisto z chlapcov môžu vyrásť muži, ktorí budú schopní postarať sa o dieťa a nenechávať celú starostlivosť o domácnosť na manželku. Koniec stereotypov, všetci sme si rovní.

View this post on Instagram

True! #feminism #feminizmus #strongwomen #girlpower

A post shared by Magyar feministák (@magyarfeministak) on

Dámy, všetko najlepšie!

Vyložte si nohy, v pokoji vypite šálku obľúbenej kávy, doprajte si kúpeľ a pokojne aj so šampanským a jahodami. Pozrite si seriál, prečítajte knihu, choďte s partiou na pohárik vína alebo aj osamote na prechádzku do lesa. Oslavujte (tak, ako je vám najmilšie)!

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  Dnes je MDŽ! Viete, ako tento sviatok vlastne vznikol?
Google+ Linkedin

Autor:

Obdivovateľka umenia vo všetkých jeho formách, hľadajúca a nachádzajúca ho všade okolo seba. Fotografiami si zaznamenávam svet, najradšej cez dokumentárnu fotografiu, ľudí a ich príbehy. Redaktorka, editorka, korektorka. Milujem hrabanie sa v textoch a hľadanie chybičiek.