Amnesty International vydalo výročnú správu: Politickí lídri a gigantické korporácie uprednostňujú zisk a moc

Amnesty International vydáva výročnú správu o stave ľudských práv vo svete v roku 2021.

• Sľuby, že obnova po pandémii COVID-19 bude zahŕňať riešenia hlboko zakorenených nerovností, sa ukázali ako prázdne. Svetoví lídri sa namiesto toho spolčili s gigantickými korporáciami, aby si posilnili moc a hromadili zisky.
• Absolútne zlyhanie svetového spoločenstva v riešení pribúdajúcich spoločenských rozkolov viedlo k ďalším eskaláciám.
• Podľa Amnesty International negatívny vývoj najbolestnejšie pocítili ľudia z najväčšmi marginalizovaných komunít, obzvlášť v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike.
• Bohaté štáty sa v roku 2021 spolčili s gigantickými korporáciami a oklamali ľudí prázdnymi sloganmi a falošnými sľubmi o spravodlivej obnove po pandémii COVID-19, čo predstavuje jednu z najväčších zrád našich čias. Tieto slová dnes použila Amnesty International pri príležitosti zverejnenia svojej výročnej správy o stave ľudských práv vo svete v roku 2021. V Správe Amnesty International 2021/22: Stav ľudských práv vo svete sa uvádza, že bohaté štáty spolu s gigantickými korporáciami v skutočnosti spôsobili prehĺbenie globálnej nerovnosti.

Zhubná chamtivosť firiem

Organizácia v správe podrobne opisuje základné príčiny negatívneho vývoja, vrátane zhubnej chamtivosti firiem a bezohľadného egoizmu štátov, ako aj zanedbávanie zdravotnej starostlivosti a verejnej infraštruktúry vládami po celom svete. „Rok 2021 mal byť rokom uzdravovania a zotavovania. Namiesto toho sa stal inkubátorom ešte hlbšej nerovnosti a väčšej nestability. Jeho dedičstvo bude rozleptávať spoločnosť po celé nadchádzajúce roky.  Politickí lídri sa jeden za druhým oháňali sľubmi, že po pandémii vybudujú lepšiu spoločnosť, pričom sa zamerajú na riešenie zakorenených nerovností, ktoré ovplyvnili aj to, ako jednotlivé skupiny obyvateľstva zasiahla pandémia. Namiesto toho sa však spolčili s gigantickými korporáciami a rozohrali tragický príbeh chamtivosti a zrady. A zatiaľ čo k tomu dochádzalo po celom svete, najzničujúcejšie následky pocítili tie najvylúčenejšie komunity – vrátane tých s najväčšou endemickou chudobou,“ uviedla Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.

Egoizmus štátov a chamtivosť firiem podkopali úspech očkovania. Rýchle uvedenie vakcín proti ochoreniu COVID-19 na trh sa javilo takpovediac ako povestná „strieborná guľka“, ktorou veda priniesla svetu nádej na ukončenie pandémie. Napriek produkcii, ktorá by postačila na úplné zaočkovanie celého sveta v roku 2021, sa však v krajinách s nízkym príjmom do konca roka dosiahla plná zaočkovanosť len pre menej ako 4 % obyvateľstva.

„Na prestížnych medzinárodných samitoch G7, G20 a COP26 odzneli z úst politických a hospodárskych lídrov sľuby o politikách, ktoré by mohli priniesť zásadnú zmenu v prístupe k vakcínam, zvrátiť nedostatočné investície do sociálneho zabezpečenia a zmierňovať vplyv klimatickej zmeny. Šéfovia veľkých farmaceutických a technologických firiem nám adresovali slová o firemnej zodpovednosti. Pripravili tým pôdu pre obnovu, ktorá by skutočne zahŕňala prerozdelenie a priniesla pre svet viac rovnosti. Túto príležitosť však premrhali a vrátili sa do starých koľají, k politikám a postupom, ktoré viedli k ďalšej nerovnosti. Členovia ‚klubu bohatých chlapcov‘ jednoducho verejne nasľubovali veci, ktoré potom v súkromí nedodržali,“ upozornila Agnès Callamard. Bohaté štáty, ako napríklad členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo a USA, si vytvorili zásoby väčšieho množstva vakcín, ako potrebovali, a zároveň zatvárali oči pred tým, že veľké farmaceutické spoločnosti uprednostňujú zisky pred ľuďmi, keď odmietajú sprístupniť svoje technologické know-how, čím by umožnili širšiu distribúciu vakcín.

Závratné zisky pre Pfizer, BioNTech a Moderna

Spoločnosti Pfizer, BioNTech a Moderna v roku 2021 plánovali závratné zisky až do výšky 54 miliárd amerických dolárov, ale do krajín s nízkymi príjmami dodali menej ako 2 % svojich vakcín. Veľké farmaceutické spoločnosti pritom zďaleka neboli jediným odvetvím, ktoré kvôli zisku podkopávalo plány obnovy. Gigantické spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií, ako sú Facebook, Instagram a Twitter, poskytli živnú pôdu pre dezinformácie o ochorení a pandémii COVID-19, čo viedlo masy ich používateľov a používateliek k tomu, že váhali s očkovaním.

Aj niektorí politickí lídri pôsobili ako superšíritelia dezinformácií, ktorí v záujme vlastného politického zisku vyvolávali nedôveru a strach. „Spoločnosti z oblasti sociálnych médií si dovolili šíriť škodlivé dezinformácie o pandémii prostredníctvom svojich lukratívnych algoritmov. Uprednostnili senzácie a diskrimináciu pred pravdou. Vzhľadom na rozsah ich zisku z týchto dezinformácií a ich vplyv na životy miliónov ľudí, sa tieto spoločnosti musia zodpovedať z toho, čo spôsobili,“ povedala Agnès Callamard.

Protipandemické opatrenia najtvrdšie zasiahli marginalizovaných ľudí

Zatiaľ čo mnohé krajiny globálneho Juhu znášali dôsledky spoločného postupu západných vlád a gigantických korporácií, k devastácii prispel aj rozklad systémov zdravotnej starostlivosti a hospodárskej a sociálnej podpory, poznačených desaťročiami zanedbávania. Azda žiadny kontinent nepocítil kruté dôsledky viac, než Afrika, a preto Amnesty International dnes ohlásila vydanie svojej výročnej správy symbolicky z Juhoafrickej republiky. Na africkom kontinente bolo do konca roka 2021 plne zaočkovaných menej ako 8 % populácie. To predstavuje najnižšiu mieru zaočkovanosti na svete, následkom nedostatočného zásobovania globálnej iniciatívy COVAX, ktorá bola vytvorená s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k vakcínam, fondu Africa Vaccine Acquisition Trust či prostredníctvom bilaterálnych darov.

Nízke či dokonca neuskutočnené dodávky vakcín do krajín s už aj tak nedostatočnými systémami zdravotnej starostlivosti zapríčinili, že ich obyvateľstvo zostalo vystavené obzvlášť vysokému riziku. V Juhoafrickej republike do mája prerušilo školskú dochádzku približne 750-tisíc detí, čo je viac ako trojnásobok oproti štatistickým údajom spred pandémie. Vo Vietname následky pandémie zasiahli vo zvýšenej migrujúce pracovníčky, ktoré hlásili, že si nemôžu dovoliť kupovať potraviny a napĺňať ďalšie základné potreby.

Vo Venezuele pandémia zhoršila stav už existujúcej humanitárnej núdze: 94,5 % obyvateľstva žilo v príjmovej chudobe a 76,6 % v extrémnej chudobe. „V mnohých krajinách sveta zaplatili najvyššiu cenu za vedomé politické rozhodnutia niekoľkých privilegovaných osôb práve ľudia, ktorí boli už predtým vytláčaní na okraj spoločnosti. Došlo k masovému porušovaniu práva na zdravie a život: milióny ľudí boli nútené zápasiť o napĺňanie svojich existenčných potrieb, mnohí prišli o bývanie, deti vypadli zo vzdelávacieho systému, prehĺbila a rozšírila sa chudoba. Svet nedokázal účinne zareagovať na situáciu pandémie, ktorá si vyžadovala globálnu odpoveď. To viedlo k ešte väčším spoločenským rozkolom a väčšej nespravodlivosti. Narastajúca chudoba, nedostupnosť potravín a zneužívanie pandémie na potlačenie verejných protestov a nesúhlasu s vládnymi politikami – taká je bilancia roku 2021, ku ktorej hojne prispeli bohatšie krajiny svojím egoizmom a chamtivosťou,“ zdôraznila Agnès Callamard.

Ozbrojené konflikty sa šíria, stretávajú sa totiž s nebezpečne slabou medzinárodnou odpoveďou

V roku 2021 vypukli alebo pretrvávali ozbrojené konflikty v Afganistane, Burkine Faso, Etiópii, Jemene, Líbyi, Mjanmarsku a na Okupovaných palestínskych územiach a v Izraeli, pričom dochádzalo k porušovaniu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva zapojenými stranami. Obeťou týchto konfliktov sa stalo civilné obyvateľstvo, milióny ľudí boli vysídlené, tisíce zabité, stovky vystavené sexuálnemu násiliu a systémy zdravotnej starostlivosti a hospodárstva sa dostali na pokraj kolapsu. Svetové spoločenstvo nedokázalo na tieto pribúdajúce konflikty dostatočne reagovať, čím prispelo k ďalšej destabilizácii a devastácii. Neúčinnosť medzinárodnej reakcie na tieto krízy sa najzreteľnejšie prejavila v paralýze Bezpečnostnej rady OSN. Tá nedokázala reagovať ani na porušovanie ľudských práv v Afganistane, ani na páchanie beštiálnych zločinov v Mjanmarsku či vojnových zločinov v Sýrii.

Táto hanebná nečinnosť, pretrvávajúca paralýza multilaterálnych orgánov a nedostatočné možnosti vyvodiť zodpovednosť voči štátom pomohli vydláždiť cestu pre inváziu Ruska na Ukrajinu, ktorá je hrubým porušením medzinárodného práva. „V príliš malom množstve prípadov sme videli potrebnú medzinárodnú reakciu, v príliš malom množstve prípadov bola dosiahnutá spravodlivosť a vyvodená zodpovednosť voči páchateľom. Namiesto toho sa konflikty rozširovali a ich dôsledky sa časom ešte zhoršovali. Zvyšoval sa počet zapojených strán aj ich rôznorodosť. Otvorili sa nové oblasti konfliktov. Testovali sa nové zbrane. Došlo k väčšiemu počtu úmrtí a zranení. Ľudský život stratil na cene. Došlo ku krajnému ohrozeniu celosvetovej stability,“ upozornila Agnès Callamard.

Keď sme najviac potrebovali nezávislé hlasy, rozmohol sa spiatočnícky trend potláčania disentu

Globálne trendy na potláčanie nezávislých a kritických hlasov nabrali v roku 2021 na obrátkach. Vlády v rámci nich nasadzovali čoraz širšiu škálu nástrojov a taktík. Obrancovia a obrankyne ľudských práv, mimovládne organizácie, médiá, ako aj predstavitelia a predstaviteľky politickej opozície, sa stávali terčom nezákonného zadržiavania, núteného zmiznutia a mučenia, mnohokrát pod rúškom protipandemických opatrení. Najmenej 67 krajín zaviedlo v roku 2021 nové zákony obmedzujúce slobodu prejavu, združovania alebo zhromažďovania. V USA najmenej 36 štátov predložilo viac ako 80 legislatívnych návrhov obmedzujúcich slobodu zhromažďovania; vláda Spojeného kráľovstva navrhla nový zákon o polícii, kriminalite, trestoch a súdoch, ktorý by drasticky obmedzil právo na slobodu pokojného zhromažďovania, a to aj prostredníctvom rozšírenia právomocí polície. Ďalšou zbraňou proti disentu sa stali skryté digitálne technológie. Ruská vláda sa pri masovom zatýkaní pokojných demonštrantov a demonštrantiek opierala o technológie na rozpoznávanie tváre. Čínske úrady nariadili poskytovateľom internetových služieb, aby zablokovali prístup k webovým sídlam, ktoré „ohrozovali národnú bezpečnosť“, ako aj aplikácie, v ktorých sa diskutovalo o problematických témach, ako napríklad Sin-ťiang a Hongkong. Na Kube, v Eswatini, Iráne, Južnom Sudáne, Mjanmarsku, Nigeri, Senegale a Sudáne sa úrady uchýlili k vypínaniu a prerušovaniu internetu, aby ľuďom zabránili v šírení informácií o represáliách a organizovaní protestov. „Namiesto toho, aby vytvorili priestor na tak prepotrebnú, otvorenú debatu o tom, ako najlepšie čeliť výzvam roku 2021, mnohé štáty znásobili svoje úsilie umlčať kritické hlasy,“ povedala Agnès Callamard.

Ak majú ľudia pri moci skutočne v úmysle znovu vybudovať, čo bolo zničené, musíme sa postaviť

proti každej ich zrade Pokiaľ v roku 2021 ľuďom pri moci chýbali ambície a predstavivosť na riešenie jednej z najvážnejších hrozieb pre ľudstvo, rozhodne to isté neplatí o ľuďoch, ktorých mali zastupovať. V Kolumbii vyšli ľudia protestovať do ulíc, keď sa vláda rozhodla zvýšiť dane napriek tomu, že obyvateľstvo počas pandémie zápasilo s existenčnými problémami. V Rusku opozičné zhromaždenia pokračovali napriek masovému svojvoľnému zatýkaniu a stíhaniu protestujúcich. Indickí poľnohospodári protestovali proti novým zákonom, ktoré im podľa nich poškodia živobytie. Aktivisti a aktivistky z radov pôvodného obyvateľstva a mládeže na celom svete vyzývali štátnych predstaviteľov a predstaviteľky, aby v súvislosti s klimatickou krízou konečne začali konať, ako je potrebné.

Organizácie občianskej spoločnosti vrátane Amnesty International úspešne lobovali za uznanie práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie. Mimovládne organizácie podali inovatívne, strategické žaloby a trestné oznámenia proti nadnárodným spoločnostiam vrátane Nike, Patagonia a C&A za spoluzodpovednosť za nútenú prácu v čínskom regióne Sin-ťiang. Skvelým príkladom spolupráce bol Projekt Pegasus, na ktorom sa podieľalo viac ako 80 novinárov a novinárok s technickou podporou Amnesty International. Projekt odhalil, že sledovací softvér izraelskej firmy NSO Group bol použitý proti hlavám štátov, aktivistom a aktivistkám, novinárkam a novinárom napríklad v Azerbajdžane, Maďarsku, Maroku, Rwande a Saudskej Arábii. „Vedúci štátni predstavitelia a korporácie si – v rozpore so svojimi vlastnými sľubmi a prísľubmi transformácie – napokon takmer na každom kroku zvolili vychodené chodníčky, čím sa rozhodli systémové nerovnosti, ktoré stoja aj za dôsledkami pandémie, skôr upevňovať, než odstraňovať. Ľudia na celom svete však dali jasne najavo, že chcú spravodlivejší svet, založený na rešpektovaní ľudských práv. Citeľný a vytrvalý odpor ľudových hnutí na celom svete je dnes svetlom nádeje. Nebojácne hnutia mobilizujú svetovú verejnosť, aby sa zasadzovala za spravodlivejší svet. Keď vlády nebudú pri obnove prihliadať na spravodlivosť – ak platí, že majú v úmysle znovu vybudovať, čo bolo zničené – potom nám neostáva veľa možností. Musíme bojovať proti každému ich pokusu umlčať naše hlasy; musíme sa postaviť každej ich zrade. Práve preto v najbližších týždňoch spustíme celosvetovú kampaň solidarity s ľudovými hnutiami, v ktorej budeme požadovať rešpektovanie práva na protest. Musíme budovať a účinne využívať globálnu solidaritu, aj keď naši vedúci predstavitelia a predstaviteľky nechcú,“ povedala Agnès Callamard.