B. Franklin: Ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo. Pozrite si históriu letného času
Prvý raz sa nepriamo o zavedení letného času zmienil v roku 1784 americký politik Benjamin Franklin. V jednom z článkov uviedol, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo.
V roku 1907 formuloval návrh na zmenu času londýnsky staviteľ William Willet v eseji Plytvanie denného svetla.
Začiatky letného času
Počas prvej svetovej vojny, 14. apríla 1916, zaviedlo letný čas Švédsko. Postupne sa do 30. apríla pridali ďalšie krajiny, medzi nimi aj Nemecko a ako jeho spojenec i Rakúsko-Uhorsko. Opatrenie si nezískalo obľubu, po vojne ho zrušili.
V roku 1917 zaviedlo letný čas Rusko, neskôr však Sovietsky zväz upravoval čas svojvoľne, raz o hodinu, inokedy o tri hodiny – aj vzhľadom na to, že samotná krajina má niekoľko časových pásiem.
Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas v období 2. svetovej vojny, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom v rokoch 1940 až 1944.
V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. „zimný čas“, teda opačný posun než v prípade letného času – letný čas znamená, že sa hodinky posunú o hodinu dopredu oproti stredoeurópskemu času, pri zimnom čase sa posunuli o hodinu späť. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa. Dodnes sa zimný čas používa v Chile alebo Írsku.
Preto tiež nie je správne pri súčasnej diskusii hovoriť o letnom a zimnom čase. Správne je používať termín „stredoeurópsky čas“ (SEČ) a „stredoeurópsky letný čas“ (SELČ).
Španielsko a Francúzsko ležia na západe Európy a mali by patriť do rovnakého časového pásma ako Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Keďže však v minulosti zaviedli celoročný letný čas, ocitli sa v rovnakom pásme ako ostatná časť Európy.
Smerodajné je, kedy je polovica dňa
Slovensko, resp. aj Česká republika ležia približne v strede stredoeurópskeho časového pásma. To znamená, že napríklad v období, keď platí SEČ, pripadá polovica dňa cca na 12. hodinu – teda časové úseky od východu slnka po 12. hodinu a od 12. hodiny po západ slnka sú približne rovnako dlhé. V letnom čase platí to isté pre 13. hodinu. Napríklad v Bratislave vychádza 31. augusta slnko o 6.05 h SELČ a zapadá o 19.37 h SELČ, teda slnko je najvyššie na oblohe o 12.51 h SELČ.
V Madride, ktorý má excentrickú polohu, vychádza napríklad slnko 31. augusta o 7.39 h SELČ a zapadá o 20.50 h SELČ, teda polovica dňa tu nastáva až o 14.15 h SELČ.