V histórii sa nájde veľké množstvo vládcov, ktorí boli krutí, šialení či pomätení. Dnes si priblížime život a smrť rímskeho cisára menom Tiberius.
Tento rímsky vladár sa narodil 16. novembra 42 pred Kristom.
Tiberius sa narodil vysoko postavenej aristokratickej rodiny, no keď mal štyri roky, cisár Augustus donútil jeho otca, aby sa vzdal svojej ženy Lívie. Tú si potom vzal za ženu a malý Tiberius sa stal jeho nevlastným synom. Výchova v cisárskom paláci z neho spravila poriadneho Rimana, ktorý vynikal poslušnosťou, lojálnosťou, ale i tvrdosťou.
Dlhé roky slúžil Rímu ako vojak. Keď sa vrátil do Ríma, bol slávny a bohatý. Oženil sa s Vipsaniou, ktorú miloval a splodili spolu dieťa. Cisár Augustus ho však donútil Vipsaniu zavrhnúť a vziať si jeho (cisárovu) dcéru Júliu. Ich manželstvo však nebolo šťastné a po smrti ich jediného dieťaťa sa ich vzťahu zmocnila nenávisť. Po nejakom čase ho cisár vymenoval za svojho nástupcu, a tak sa stal v roku 14 nášho letopočtu vládcom impéria.
Zo začiatku sa správal ako zodpovedný panovník, ktorý miluje svoj ľud a dodržuje republikánske tradície. Tiež opovrhoval podliezaním, dával senátu široké právomoci a dokonca odmietal aj takú poctu, akou bol napríklad titul imperátor. Z ničoho nič však v jeho správaní nastal obrovský zlom. Za zvláštnych okolností zomrel na vojenskej výprave jeho adoptívny syn Germanicus a po krátkom čase zomrel i jeho vlastný syn a následník trónu – Drusus.
Neskôr sa ukázalo, že oboch otrávil člen cisárovej ochranky, Seian, a dostal na to od Tiberia príkaz. Ďalšími ľuďmi na jeho šialenom zozname smrti boli všetci potenciálni následníci trónu. Bolo zjavné, že cisár trpí panickým strachom z toho, žeby mohol byť na tróne nahradený. Tohto využil spomínaný člen ochranky a začal mu podsúvať vymyslené informácie o svojich nepriateľov, aby sa ich mohol cez cisára zbaviť. Tiberius bol natoľko vystresovaný myšlienkou, že ho nikto nemá rád a pokúšajú sa ho odstrániť, že sa rozhodol opustiť Rím. Odsťahoval sa na jeho obľúbený ostrov Capri a odtiaľ riadil impérium písomnými rozkazmi, ktoré sa postupom času zmenili iba na rozsudky smrti.
Každý, koho sa Tiberius rozhodol zbaviť, bol pred smrťou kruto mučený, nehľadiac na to, že mnohokrát šlo o ženu či dieťa. Ak žena, ktorá mala byť zabitá, bola pannou, kat ju musel zbaviť panenstva pred vykonaním rozsudku, pretože podľa starého zvyku panna nemohla byť popravená. Mučeniu väzňov si cisár s obľubou pozeral. Následne nechal mŕtvoly hádzať z útesu.
Tento pomätený cisár sa dožil takmer osemdesiatky, zomrel 16. marca roku 37 na spomínanom ostrove Capri.