V Švédsku a Rakúsku zatvorili posledné uhoľné elektrárne
Dobré správy pre životné prostredie. Uhoľné elektrárne v Rakúsku a Švédsku ukončili svoju činnosť.
Momentálne sa tak uhlie nespaľuje už v deviatich krajinách Európy. Rakúsko a Švédsko sa pridali ku krajinám ako Belgicko, Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko a Malta. Uhoľné elektrárne a bane sú významným zdrojom znečistenia prírody, zamestnávajú však 240 000 ľudí v Európskej únii. Uhlie je stále jedným z hlavných palív v Európe.
Švédsko chcelo podľa plánu zatvoriť poslednú uhoľnú elektráreň pred rokom 2022. Cieľ sa však krajine podarilo dosiahnuť skôr. Posledná elektráreň spoločnosti Stochholm Exergi AB zatvorila svoje brány 23. 4. 2020. Rozhodnutie zatvoriť elektráreň prišlo po miernej zime, počas ktorej bola spotreba uhlia veľmi nízka.
Rakúsko zatvorilo svoju poslednú elektráreň ešte niekoľko dní pred Švédskom, konkrétne 18. 4. Elektráreň Mellech bola v prevádzke 34 rokov a zásobovala elektrinou mesto Graz.
Parížska dohoda je kľúčová
Európska únia sa snaží mobilizovať členské štáty, aby znižovali produkciu uhlia. Cieľom je udržať otepľovanie Zeme pod hranicou 2 °C a dodržať tak ciele Parížskej klimatickej dohody. Práve tepelné elektrárne sú masívnym zenečisťovateľom ovzdušia. Pri spaľovaní uhlia sú produkované skleníkové plyny, ale aj oxidy síry a dusíka a množstvo pevných častíc, ktoré prispievajú k tvorbe smogu. Odhaduje sa, že na Slovensku každý rok umrie 5 000 ľudí kvôli znečistenému ovzdušiu. Na Slovensku sú v činnosti dve uhoľné elektrárne, v Novákoch a Vojanoch. Spoločne vyrobia 20 % objemu elektriny na Slovensku. Slovensko prisľúbilo, že do roku 2023 ukončí ich činnosť.
Poľsko a Nemecko majú problém
Z krajín V4 má najväčší problém s obmedzením činnosti tepelných elektrární Poľsko. V tomto priemysle je zamestnaných až 80 000 ľudí a uhoľný priemysel tu má dlhoročnú tradíciu. To sa prejavuje aj na životnom prostredí. Z 50 najznečistenejších miest v Európe sa 33 nachádza v Poľsku. Z uhlia vyrába Poľsko až 80 % svojej elektriny. Poľsko tak neplánuje rušiť tepelné elektrárne až do roku 2050.
Parížsku dohodu nesplní ani Nemecko. To plánuje ukončiť spracovávanie uhlia až v roku 2038. Nemecko sa totiž rozhodlo zatvoriť aj jadrové elektrárne. Len zo solárnych, vodných a veterných elektrární nie je Nemecko schopné vyprodukovať dostatok elektriny.