Reklama/advertisment

„Tak toto tričko je pecka! Pozri mi moje číslo prosím ťa, idem si ho vyskúšať!“
„Páči sa, M-ko, však? Určite v ňom budeš kočka.“
„Kukni, či nemajú L-ko, majú nejaké divné číslovanie.“
„Jasné, vždy to je inak, tu máš a hlavne sa mi ukáž!“

Reklama/advertisment

Miluj svoje kilečká

Kokos, to, že nenavlečiem M-ko sa ešte dá prežiť, možno zlý strih..ale že na seba nenatrepem ani L-ko?! Tak to je trapáás..

Reklama/advertisment

Vieš čo, vôbec mi tento strih nepristane, radšej sa ti ani ukazovať nejdem, už som sa prezliekla. Poď, pozývam na kávičku, vieš čo ten môj milovaný zas vyparátil?“

Tak rada by som sa v tých slovách nespoznala. Podľa mňa sa tie veci v obchodoch samé zmenšujú. Viete, vyrobia napríklad tričko, nacapia naň taký ten papierik, že čo a ako s ním mám robiť (čo ja ale neriešim, proste sa perie tmavé tak sa perie tmavé bez ohľadu nato, či tam má jedno tričko 50° a druhé menej), číslo L podľa nejakej tabuľky a dajú ho do obchodu. Tramtatá, L-ko sa v noci zmení na S-ko a potom mi robí vrásky na čele, keď ho neoblečiem. A pritom to nie je moja chyba!

No dobre, asi si neviem priznať pravdu, popravde už dávno nenavlečiem to, čo kedysi… Už aj tie šaty, čo som si kúpila minulý rok, mi akosi nesedia… Ups, ľudia, veď ja som strašne PRIBRALA!