Vedci vynašli ekologický a ohybný betón. Ochráni nás pred katastrofami?
Zo všetkých prívlastkov ohybný betón nie je to, čo by nám v spojení so stavebným materiálom napadlo ako prvé. To sa však v blízkej budúcnosti môže zmeniť.
Vďaka patrí výskumným pracovníkom z Centra pre inteligentnú infraštruktúru a digitálnu výstavbu austrálskej Swinburne University. Vedecký tím vyvinul ohybný betón, vytvorený s použitím odpadových materiálov. Medzi ne patril istý typ popola z uhoľných elektrární, ktorý je pod vysokým tlakom ohybný.
Aj keď to nemusí znieť lákavo, je oveľa vhodnejší ako tradičný betón, ktorý sa za rovnakých podmienok rozpadáva. Behzad Nematollahi, jeden z vedúcich výskumných pracovníkov projektu, vraví:
„Betón je najpoužívanejší stavebný materiál na svete a v skutočnosti druhý najpoužívanejší materiál ľudí po vode. Jeho kvalita má obrovský vplyv na odolnosť našej infraštruktúry ako sú budovy, mosty a tunely.“
Výskumníci zo Swinburne University nie sú prvou skupinou, ktorá skúmala ohybný betón. Ich príspevok k vývoju nového materiálu je však v spôsobe výroby, ktorý vyžaduje o 36 % menej energie a emituje o 76 % oxidu uhličitého menej v porovnaní s konvenčným betónom. Novinka je teda k životnému prostrediu šetrnejšia.
V abstrakte sa poznamenáva, že „výskum geopolymérového kompozitného materiálu je zameraný na vytváranie udržateľných alternatív.“ Dve hlavné prekážky komerčnej produkcie je vytvrdzovanie teplom a použitie veľkého množstva tekutých aktivátorov, ktoré sú pre užívateľa nebezpečné. Cieľom štúdie je prekonať tieto prekážky a vyvinúť kompozit ako „suchú zmes,“ s použitím malého množstva tuhého aktivátora, čím sa odstraňuje potreba tepelného vytvrdzovania.
Testovanie nového betónu v laboratórnych podmienkach ukázalo, že je asi 400-krát ohybnejší ako bežný materiál a má porovnateľnú pevnosť. Zahrnutie krátkych polymérových vlákien ako súčasť zmesi umožňuje ustáť viac trhlín pri namáhaní alebo ohýbaní bez toho, aby sa ohybný betón rozpadol na kúsky.
Tím tvrdí, že ohybný betón by sa mohol použiť napríklad v oblastiach, kde sa vyskytujú zemetrasenia. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom magazíne Construction and Building Materials.