Nie je mozog ako mozog

Britskí vedci občas prinesú nejakú skvelú novú teóriu, ktorá objasňuje nové a nepoznané veci alebo rieši známe, no neodôvodnené problémy. Tentokrát zverejnili fotografie a informácie z najväčších laboratórií, v ktorých sa skúmajú ľudské mozgy.

Nejedná sa však o testy a výskum na živých ľuďoch, ale priamo na mozgoch – od mŕtvych darcov, ktorí sa rozhodli, že svoj mozog po smrti darujú na vedecké účely. Profesor Steve Gentleman sa venuje neuropatológii a prevádzkuje najväčšiu banku mozgov určených na výskum. Toto britské výskumné centrum je financované z darov od organizácií, ktoré sa venujú ľuďom s Parkinsonovou chorobou, sklerózou, Alzheimerovou chorobou a pod.

Ako to funguje?

Po úmrtí darcu je potrebné, aby bol mozog do 48 hodín doručený do laboratória, kde sa chemicky upraví alebo zmrazí, lebo inak by bol znehodnotený a nepoužiteľný k výskumu. Chemikálie zastavia prirodzený rozklad, ale zachovajú orgán v celku a v poriadku. Labáky nevoňajú nijako vábne a ani porozkladané a uskladnené mozgy im k estetike veľmi nepridávajú, ale toto všetko má svoje opodstatnenie. Lekári a vedci majú svoj cieľ. Skúmajú tkanivá mozgu a výsledky výskumov by mali pomôcť s liečbou ľuďom chorým na Parkinsona, sklerózu alebo demenciu, prípadne by mohli pomôcť pri dôkladnejšej prevencií.

Momentálne je na výskumy k dispozícii viac ako 1 650 exemplárov týchto orgánov. Vedci ich režú a krájajú na kúsky, zisťujú, ako sa mozog mení a jednotlivé zistenia si poctivo zapisujú, aby sa od nich mohli v budúcnosti odraziť.

„Neexistuje nič také, ako „čisto Alzheimerova choroba“ alebo len Parkinsonova choroba. My v mozgoch vidíme množstvo zmien a vieme, čo bolo s pacientom a v niektorých prípadoch aj na čo zomrel. Výsledky z orgánov jednotlivých darcov posielame ich lekárom. Aby tiež vedeli, čo bolo ich pacientovi,“ hovorí profesor Gentleman.

Zdroj: dailymail.co.uk