Tak veľmi sa im chceme podobať, tak veľmi sa nimi chceme stať. Spoločnosť nám to neuľahčuje a z každej strany na nás číhajú skvelé fotografie či návody na použitie. Ale potrebujú aj muži dokonalé ženy, s ktorými túžia zostarnúť?
Jednoduchosť už dávno vyšla z módy.
Dnes sa nosí značka: čím si iný, tým si štýlovejší a dokonalejší a samozrejme sa tým staneš obľúbenejší a žiadanejší.
Ženy sa stávajú mužmi. Zakladajú si vlastné firmy, riadia spoločnosti, tvoria svoj biznis. Obliekajú si nohavice a saká, nosia krátke vlasy. Chcú vládnuť a mať moc. Chcú byť zabezpečené a výnimočné. A práve toto sa dnes stalo nejakým štandardom, ktorý chce vlastniť každá. (Koniec koncov, stačí sem-tam otvoriť facebook a myslím, že viete o čom píšem.)
Dokonalé vlasy, dokonalý rúž, dokonalé umelé nechty či riasy, výrazné tetovanie, štýlové kabelky, upravené fotky, desiatky zdokumentovaných výletov, ktoré samozrejme musí vidieť každý. Mať vlastné auto, drahé dovolenky, vplyvných známych a samozrejme kopec ženských fanúšikov, ktoré chcú byť ako ona.
A ona taká bola. Nikdy nemusela prať, variť, o nikoho sa starať. Vždy to za ňu robili tí druhí. Chcela mať dokonalého muža. Takého, ktorý by vyhovoval jej rebríčku štýlových mužov. Musel mať šmrnc, byť fešák ako z časopisu. Musel mať drahé auto, rodičov, ktorí sa nestarajú a musel byť dobre zabezpečený, veď za čo by jej kupoval drahé darčeky, s ktorými by sa potom chválila kamarátkam na káve? Musel vlastniť veľký byt a mať dobrú prácu, aby ostatné videli, akého si vybrala.
A tak dokonalosť vymieňala rokmi za väčšiu a väčšiu až si jedného dňa, keď ťahala na 40, uvedomila, že ostala úplne sama.
Pretože v žiadnom nenašla tú nezmyselnú dokonalosť, ktorú si sama vytvorila. Chýbala jej láska a pocit, že je milovaná. Teraz by brala hocikoho, len aby jej vyplnil to prázdne miesto, ktoré v srdci mala. Koľko zbytočných rokov. Koľko potláčania pocitu, že chce vychovávať.
Nech to vyznie ako klišé, koniec koncov, po tom aký človek v skutočnosti je, túžime podvedome všetci viac, ako po tom čo vlastní. Prečo pred tým utekáme? Aby sme niekomu dokázali, že máme na viac? Prečo už nie sme tie ženy, s ktorými muži randia aj rok a až potom sa odhodlajú na nejaké hlbšie spoznávanie. Bojíme sa, že ostaneme samé? Chceme si ich poistiť? Preto sa okamžite vrháme do nezmyselných vzťahov a tvoríme si vlastnú ilúziu lásky?
Láska predsa odjakživa spočívala v jednoduchosti. Spomeň si na svojich rodičov, starých rodičov či prastarých alebo sa zamysli nad dávnejšou minulosťou. Viem, vždy sa chceli ženy páčiť, aby boli atraktívnejšie. Vždy ženským svetom hýbala móda. A vždy sa chceli trošku podobať mužom. No myslím si, že ženskosť, ktorá tu kedysi bola, sa stratila. Pohltila ju dokonalosť, ktorá sa nad nami vznáša ako čierny oblak. Akoby sme už prestali byť tie milé, vľúdne, priateľské a plné lásky.
Nech už máš 20, 25 alebo dávno po 30, myslím, že vieš o čom píšem. Aj tebe vadí, že nie si taká ako iné. Že nemáš pekné vlasy, nechty či oči, a preto túžiš, aby si sa podobala na iné, ktoré majú. Aj ty chceš mať takého pekného priateľa ako má suseda oproti, veď nie si žiadne béčko.
No ver, že cesta k dokonalosti vedie len do väčšej záhuby. Keby sa ľudia prestali hnať za dokonalosťou a uvedomili by si, koľko nedokonalostí existuje, (a že je svojím spôsobom dokonalá) až vtedy by sa stali dokonalými. Jednoducho prijmi to, čo máš a vytvor si z toho svoje šťastie. Usmej sa aj na toho chlapca, ktorí ti už mesiace dvorí, aj napriek tomu, že nie je vystrihnutý z časopisu a nosí ten istý sveter.
Nuž, milí muži, odpovedzte si sami či túžite po dnešných dokonalých ženách alebo nie. 🙂
Ak aj ty tráviš na FB dlhé chvíle nájdeš ma na – https://www.facebook.com/Ann-blog-1552972844914243/?fref=ts 😉
Foto: www.flickr.com