Pri návšteve belgického prímorského letoviska Oostduinkerke môžete na pobreží zahliadnuť mužov na koňoch v nepremokavých pláštenkách, ktorí sa tu venujú už unikátnemu lovu kreviet. Od decembra 2013 je tento spôsob lovu dokonca zapísaný na zozname UNESCO o nehmotnom dedičstve ľudstva.
Ťažko sa dá predstaviť bizarnejší pohľad. Kone sú vo vode, na nich rybári v žltých pogumovaných oblekoch, za nimi rybárske siete. Obrázok, kedysi 500 rokov bežný na 67-kilometrovom pobreží, dnes môžete vidieť len tu.
Ten, kto by očakával idylickú rybársku dedinu, bude sklamaný. Oostduinkerke je moderný prímestský rekreačný rezort, cez ktorý vedie štvorprúdová cesta s električkou uprostred. Vyznačuje sa nekonečnou promenádou lemovanou vysokými budovami s apartmánmi. More tu nie je ani tak na kúpanie, ako skôr estetická kulisa a zdroj čerstvého vzduchu. V piesočných dunách vykúkajú roztrúsené betónové bunkre, pamiatka na druhú svetovú vojnu.
Lovcov je už len 15
Jedným z 15 posledných lovcov kreviet je Johan Vandendriesschen. Pôvodom koniar, ktorý sa sem presťahoval asi pred 30 rokmi a lov kreviet z konského chrbta ho uchvátil. Má šesť koní, ktoré chová s manželkou na neďalekom statku. Na lov vyráža spravidla každý druhý deň, v lete aj v zime, najväčšie úlovky sú však v teplejších mesiacoch, teda od apríla do októbra.
Johan, rovnako ako ostatní rybári, vešia so svojím pomocníkom prútené koše za drevené sedlo (kožené by slaná voda zničila), obaja sa potom vyšvihnú na koňa a so zatiahnutou sieťou za sebou sa pomaly noria do vĺn Atlantiku. Kone sú mohutné, vážia okolo 1000 kilogramov a ich kopyto je väčšie ako detská hlava. Ide o brabantskú a hennegauerskú rasu, dnes už pomerne vzácnu. Lov prebieha hodinu a pol pred prílivom a takisto hodinu a pol po skončení prílivu.
Kone sú pokojné, slaná voda im evidentne neprekáža a o chvíľu im z vody vykúka už len hlava. Ich obriu silu musíte obdivovať. Vidieť je ešte oranžový balónik neposedne poskakujúci po hladine a označujúci siete, do ktorých sa ukladá budúca kulinárska lahôdka.
Kone idú stále ďalej a ďalej okolo pobrežia, po asi 20 minútach sa otočia a nakoniec vychádzajú z mora. Sieť vytvorila vak plný všetkého možného – krabov, malých rybiek a kreviet.
Krevety putujú do koša, ostatok na piesok, kde sa to stáva korisťou všadeprítomných čajok.
Celá procedúra sa opakuje asi 5-krát, úlovok obvykle obsahuje okolo 10 kilogramov, kedysi to vraj bývalo aj dvakrát toľko. Na zbohatnutie to nestačí, ale za tých pár hodín sa to na privyrobenie oplatí.