Kúpa novej izbovej rastliny so sebou prináša veľa radosti. Polievate ju, staráte sa o ňu a ste presvedčení o tom, že vám bude robiť radosť ešte veľa ďalších rokov. Zrazu zo dňa na deň vyhynie. Môže to pôsobiť prehnane, ale smútok nad vyhynutými izbovými rastlinami je skutočnou vecou. Psychoterapeutka prezradila, že v tomto prípade je smútok skôr o vlastnej sebakritike.
Starostlivosť o rastlinu je vo všeobecnosti prvým krokom, ako sa vyškoliť na „perfektného“ rodiča. Musíte dbať na to, aby bola v dobrých podmienkach, polievať ju, prípade presádzať a čo je najdôležitejšie, nezabúdať na jej starostlivosť. Niektorí ľudia im dokonca dávajú mená a starajú sa o ne ako o domácich miláčikov. Na takejto emocionálnej úrovni dokáže ľudí uhynutie rastliny skutočne zasiahnuť.
Predstava o katastrofálnom rodičovi
Smútok nad uhynutím rastliny môže znieť bizarne, no spája sa s niečím oveľa dôležitejším. Mnoho ľudí je po takejto udalosti presvedčených, že nebudú dobrými rodičmi. „Pokiaľ rastlina vyhynie, smútok je skôr o sebakritike za to, že človek nebol schopný správne sa postarať,“ vysvetlila psychoterapeutka Marina Resaová.
Dátový inžinier Bobby Schutz potvrdil Resaovej teóriu. „Na vysokej škole som zabil rastlinku, ktorú som pomenoval Juniper Sera. Naozaj som cítil, že zo mňa bude strašný otec, nežartujem,“ povedal Schutz. Predpokladá sa, že starostlivosť o rastliny je ľahká. O niektorých, napríklad kaktusoch či sukulentoch, sa dokonca hovorí, že ich nemožno vyhubiť. Ak niekomu predsa len vyhynie takáto rastlina, hanba a sebakritika je o to väčšia.
Smútok nie je pravidlom
Nie je pravidlom, že pri vyhubení rastliny musíte cítiť výhradne smútok. V závislosti od okolností sa ľudia cítia nahnevaní, rozhorčení, alebo sa im dokonca uľaví. Copywriterka Sophy priznala, že ju vyhynutie rastlín doslova dráždi. Hnevá sa na samotné rastliny. „Nedokázala som pochopiť, že po tom všetkom, čo som pre ne urobila, mi urobia toto,“ naráža Sophie na vyhynutie.
Redaktorka pre Chicago Tribune, Keri Wigintonová, má skúsenosti s úľavou. Dlho sledovala, ako jej milované rastliny napáda zlá choroba. Nezáležalo na tom, ako veľmi sa snažila, rastliny schli a pomaly hynuli. „Nepáčilo sa mi, ako sa kvôli rastlinám cítim, sklamane a frustrovane,“ prezradila Keri. Keď rastliny nechala podľahnúť krutému osudu, uľavilo sa jej.
Citová väzba naozaj existuje
Pri vyhynutí rastlín je dôležité zamyslieť sa nad svojou starostlivosťou a položiť si niekoľko otázok. Sebakritika, vlna hnevu či frustrácie ešte nikoho neposunula vpred. To, že rastlina uhynie, ešte neznamená, že sa nedokážete postarať o nič na svete. „Spýtajte sa sami seba, aký význam pripisujete smrti vašej rastliny,“ dodala Resaová.