Rastliny a stromy znamenajú pre Zem skutočný zázrak. Absorbujú uhlík z atmosféry a ochladzujú tak našu planétu. Objavuje sa však jeden veľký paradox. Rovnaké emisie uhlíka, ktoré sú zodpovedné za škodlivé zmeny klímy, sú dôležitým hnojivom pre rastliny zmierňujúce globálne otepľovanie. Vedci tvrdia, že práve rastliny môžu byť najefektívnejším riešením, ako zastaviť ekologickú krízu.
Za najnovším výskumom v oblasti rastlín stojí Chi Chen, ktorý vydal nový dokument o pôsobení rastlín na globálne otepľovanie. Pomohol mu k tomu tím vedcov z Bostonskej univerzity. V rámci spolupráce preskúmali 250 vedeckých štúdií, satelitné údaje monitorujúce krajinu, klimatické a environmentálne modely a poznatky z terénov. Zistili, že emisie uhlíka neúmyselne podporujú vegetáciu na celej planéte.
Škodlivé emisie sú hnojivom pre rastliny
Faktom je, že ľudský zásah do životného prostredia spôsobuje obrovské environmentálne škody. Globálne otepľovanie, topenie ľadovcov či dvíhanie morských hladín sú iba niektorými z následkov. Zelené rastliny menia slnečné svetlo na cukry, pričom spotrebúvajú oxid uhličitý a produkujú kyslík. Ten ochladzuje zemský povrch. Tým pádom sa utvára kauzálny vzťah.
Vedci tvrdia, že rastúce emisie oxidu uhličitého poskytujú rastlinám potrebné hnojivo. V dôsledku toho sa spomalila miera globálneho otepľovania o 0,2 až 0,25 stupňa Celzia. „Je ironické, že tie isté emisie uhlíka, ktoré škodia podnebiu, sú dokonalým hnojivom pre rastliny, ktoré zmierňujú globálne otepľovanie,“ uviedol spoluautor štúdie Jarle Bjerke.
Rastliny sú takmer všade
Rozmach vegetácie je zaznamenaný aj na satelitných údajoch NASA. „Počas 21. storočia sa vyskytla výrazná ekologizácia v najľudnatejších a stále sa rozvíjajúcich krajinách sveta, ako Čína či India,“ povedala Ranga Myneniová, hlavná autorka štúdie. Tomuto trendu neunikli ani oblasti, ktoré sú obývané iba striedmejšie.
„Napríklad na Svalbarde vo vysokých arktických oblastiach došlo v rokoch 1986 až 2005 k 30 percentnému nárastu zelene a nárastu letných teplôt z 2,9 na 4,7 stupňov Celzia,“ prezradil Rama Nemani z Výskumného centra Ames.
Riešenie ekologickej krízy
Emisie uhlíka z fosílnych palív a tropického odlesňovania za posledných 40 rokov pridali do zemskej atmosféry 160 milióntin oxidu uhličitého. Podľa expertov sa asi 40 milióntin z nich rozptýlilo do oceánov a ďalších 50 milióntin aktívne absorbovali rastliny. 70 milióntin aj naďalej zostáva v atmosfére a spolu s ostatnými skleníkovými plynmi zodpovedajú za otepľovanie pôdy.
„Rastliny sa proti uhlíku bránia tým, že ho oddeľujú od pôdy a pomocou prúdenia podzemnej vody zvlhčujú atmosféru odparovaním vody,“ vysvetlil spoluautor štúdie Philippe Ciais. Tvrdí, že zastavenie odlesňovania a zmysluplné vysádzanie stromov či rastlín by mohlo byť jedno z najefektívnejších riešení, ako raz a navždy poraziť ekologickú krízu sveta.
