Pokiaľ zásadne nezmeníme naše stravovacie návyky, zničíme do roku 2050 schopnosť našej planéty uživiť svojich obyvateľov.
Na takúto nie veľmi ružovú budúcnosť poukazuje štúdia vo vedeckom časopise Nature. Česká internetová televízia DVTV, projekt Martina Veselovského a Daniely Drtinovej, prináša rozhovor na túto tému s Danou Kapitulčinovou, expertkou z Centra pre otázky životného prostredia Karlovej univerzity.
Máme sa teraz všetci stať vegetariánmi?
Všetkých milovníkov mäsa teraz možno zamrazilo. Máme si odoprieť chrumkavé rezne, pečenú roštenku, segedín, perkelt, vyprážané aj zapekané mäsko, chudé aj tučné, kuracie, bravčové aj hovädzie…? Kapitulčinová kladie dôraz na to, že autori zmienenej štúdie nehovoria o tom, že nemáme jesť žiadne mäso; mali by sme ho však zásadne obmedziť. Čo znamená zásadne? Spomína sa 75 – 90 %. Odborníci sa ale venujú aj iným živočíšnym produktom – napríklad u mliečnych výrobkov a vajec by obmedzenie malo byť zhruba o 60 %.
Čo to znamená v praxi? Napríklad na takom Slovensku skonzumuje jeden človek za rok v priemere 59 kg mäsa, čo je naozaj obrovské číslo (údaj za rok 2016). Ak by sme konzumáciu mäsa znížili o 75 %, bolo by to za rok 14,75 kg. Pokles o 90 % by znamenal len 5,9 kg mäsa na jedného človeka za rok. Toto znamená zásadné obmedzenie.
Obavy sú namieste. Musíme si totiž uvedomiť, že už teraz prekračujeme udržateľné hranice globálnych ekosystémov.
Tieto problémy sa netýkajú len samotnej živočíšnej výroby, ale celkovo životného štýlu západných krajín. Čím bohatšia krajina, tým vyššia spotreba mäsa.
Ako s tým všetkým súvisí živočíšna produkcia
- Využívame obrovské plochy pôdy pre výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá.
- Hospodárske zvieratá produkujú obrovské množstvo metánu (veľmi silný skleníkový plyn) – množstvo skleníkových plynov v atmosfére sa neustále zvyšuje, pretože čím ďalej, tým viac ľudí na svete žije a čím ďalej, tým viac hospodárskych zvierat chováme.
- Vyrubujeme lesy. Predošlý bod poukazuje na zvýšenie množstva emisií, to znamená, že skleníkové plyny idú do atmosféry, čo spôsobuje globálne otepľovanie – teplo sa prostredníctvom skleníkových plynov udržuje v atmosfére, tým sa zvyšuje celková teplota planéty. Z ovzdušia sa emisie dostávajú späť napríklad vo fotosyntéze. Lesy aj moria vstrebávajú oxid uhličitý a produkujú kyslík. Ukrajujeme stále viac z lesov, čiže plocha, ktorá skleníkové plyny môže absorbovať, sa neustále zmenšuje.
Odporúčame 1,5-hodinový dokument Cowspiracy, vďaka ktorému sa toho dozvieme omnoho viac. Pozrite si trailer:
Netýka sa to len krajín západného sveta
Ďalším dokázateľným faktom je, že čím je vyššie HDP, tým je vyššia aj spotreba mäsa na hlavu (platí to však len do určitého momentu; potom sa to stabilizuje a trošku klesne). Takže tento problém neplatí iba pre rozvinuté krajiny, ale aj rozvojové – pretože si berú príklad z rozvinutých, chcú sa im podobať, chcú jesť to, čo oni. Ak povieme, že západné krajiny sú v tom štádiu, že spotreba mäsa sa „stabilizovala“, treba si uvedomiť, že rozvojové krajiny sú ešte len na začiatku – čiže spotreba mäsa je na vzostupe.
Kapitulčinová poznamenáva, že naše stravovanie nie je zdravé ani pre životné prostredie, ani pre nás samotných. Súvisí s tým celý rad problémov, napríklad sa zvyšuje celosvetová obezita. Jedným slovom za to môže nadspotreba. Prijímame oveľa viac energie (v mäse, cukrovinkách, ale i iných potravinách), ako vydáme. Čiže jeme oveľa viac, ako potrebujeme.
Ako prinútiť množstvo ľudí, aby zmenili svoje stravovacie návyky?
Je to taká obrovská výzva, akú ľudstvo doposiaľ nezažilo. Pozrime sa na čísla:
- v roku 1000 n. l. bolo na svete približne 300 miliónov ľudí,
- v roku 2000 n. l. to bolo približne 6 miliárd ľudí,
- do roku 2050 sa predpokladá 10 miliárd.
Takéto obrovské množstvo ľudí na svete nikdy nebolo, preto zmeniť stravovacie návyky u takéhoto enormne veľkého čísla je skutočne zložité. A keď si uvedomíme predošlé fakty, logicky nám z toho vychádza, že planéta takéto množstvo ľudí nedokáže uživiť.
Je najvyšší čas niečo zmeniť.
Čo teda robiť?
Mnoho štúdií z posledných rokov, na ktorých sa podieľali špičkoví odborníci z celého sveta, sa zhoduje v tom, že by sme v našom jedálničku zásadne mali zredukovať mäso. Základ by mal byť v rastlinnej strave s omnoho menším podielom živočíšnych produktov, ako je to dnes. Zároveň je to aj v zhode so zdravou výživou.
Napríklad zakladateľ vegánskeho obchodu, bistra a čoskoro aj reštaurácie Vegana Matúš Lazár hovorí, že „je dôležité, aby telo dostalo látky potrebné pre správne fungovanie. Tie získa najlepšie a najčistejšie z rastlinnej stravy.“ Dodáva, že keď sa pozrieme na naše zuby a stavbu tela, nie sme na mäso prispôsobení a robí nám aj ťažkosti s trávením.
Odborníčka z pražskej univerzity hovorí, že zmenu máme vo vlastných rukách. Na jednej strane ide o rozhodnutia politikov, no na strane druhej sa každý jeden človek rozhoduje sám za seba. Ďalším veľkým problémom, na ktorý treba upozorniť, je, že až tretina potravín sa vyhadzuje. Za to môže konečný spotrebiteľ.
Niekoľkokrát denne sa rozhodujeme, čo budeme jesť – rozhodujme sa uvážlivo a zodpovedne.