Mal 82 rokov a stále ordinoval. Český lekár poskytoval bezdomovcom zdravotnú starostlivosť
V roku 2007 mal olomoucký praktický lekár Libor Kvapil 70 rokov a práve sa chystal do dôchodku. Vtedy ale netušil, že ho Charita Olomouc poprosí o pomoc s prevádzkovaním prvej ordinácie pre ľudí bez domova v rámci Českej republiky.
Libor Kvapil bol obyčajným praktickým lekárom a skautom. Neobyčajné však je, že aj napriek vysokému veku, 82 rokov, stále ordinoval a pomáhal ľudom bez domova.
V roku 2007 oslávil svoje 70. narodeniny a plánoval odchod na dôchodok. To ešte netušil, že ho osloví Charita Olomouc s prosbou, ktorú pán Kvapil nedokázal odmietnuť. Po dobu dvanástich rokov pôsobil ako praktický lekár v prvej ordinácii na území Česka, ktorá je určená len pre bezdomovcov.
V dobe vzniku vyššie spomínanej ordinácie už fungovala aj pražská organizácia Naděje, ktorá poskytovala pohotovostné služby pre bezdomovcov. Táto organizácia sa však zameriavala len na akútne prípady, zatiaľ čo hlavným posolstvom Charity Olomouc bolo poskytovanie klasických služieb praktického lekára.
Priekopník praktického lekárstva pre bezdomovcov
„Bral som to ako výzvu k práci, ktorú doposiaľ nikto nevykonával. Sociálna problematika pacientov ma vždy zaujímala, veď aj to patrí k mojej práci,“ prezradil dôvody prijatia ponuky doktor Kvapil.
Podľa jeho slov boli začiatky veľmi skromné. Ordinácia spočiatku fungovala len v jednej miestnosti bez akéhokoľvek sociálneho zariadenia. Do „čakárne“ sa po dobu ordinačných hodín vynášali dve stoličky.
Avšak aj za takejto zo začiatku skromnej situácie sa klienti naučili využívať služby ordinácie. „U nás sa klienti stretávali s chápavým prijatím a rešpektom k ľudskej dôstojnosti, zatiaľ čo v iných čakárňach a dokonca aj v ordináciách sa stretávali s nevôľou, pohŕdaním až odporom. Naše správanie voči nim nám oplácali slušným správaním, aj keď sú zvyknutí na drsný spôsob života,“ porozprával o svojich zážitkoch s ľuďmi bez domova pán Kvapil.
Podľa pána doktora je najsmutnejšie, keď viete, ako pomôcť, ale nedokáže presvedčiť pacienta k spolupráci. Sám tvrdí, že niektoré ochorenia sú náročné na liečenie, najmä ak človek žije na ulici. Medzi takéto ochorenia patrí aj cukrovka.
Prácu s bezdomovcami nechce nikto robiť
Keď začínal so svojou pravidelnou praxou pre bezdomovcov, nielen že to nikto v Česku nerobil, ale to ani nikto robiť nechcel. Lekári a najmä ich pacienti neboli radi svedkami toho, keď človek z ulice prišiel do čakárne.
Olomouckej nemocnici a vlastne aj všetkým ostatným prišla jeho práca vhod. Na oplátku za to, že sa stará o takýchto ľudí, mu ľudia z nemocnice vyhoveli v prípade, že potreboval nejakého pacienta dostať k špecialistovi či dokonca mu pomáhali s vybavením hospitalizácie.
Práca na pár mesiacov
Charita Olomouc pôvodne oslovila pána Kvapila s návrhom, ktorý znel, že pomôže ordináciu „rozbehnúť“ a že je to otázka len niekoľkých mesiacov. „Tých pár mesiacov sa nakoniec trochu pretiahlo,“ skonštatoval svoje dvanásťročné pôsobenie v ambulancii.
Dnes má bývalý doktor 83 rokov a občas ešte stále ordinuje. Momentálne však figuruje už len ako núdzový záskok za pani doktorku Zedníkovú, ktorá po ňom prebrala miesto.
Zdroj: magazin.aktualne.cz, olomouc.charita.cz