Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Autičkár: Chcel som s tým skončiť, potom som ukradol auto riaditeľovi banky (ROZHOVOR)

Kradnutie vozidiel bolo ešte začiatkom roku 2000 bežnou praxou mnohých autičkárov. Prečítajte si, čo nám porozprával zlodej áut.

Marek bol podľa svojich slov obyčajné bratislavské dieťa, no ako dospieval, začala ho lákať ulica. Mal svoju partiu, s ktorou chodil von. Postupne sa však dostal aj k iným ľuďom, ktorí boli o niečo starší ako on. „Nemal som ešte ani 18 a keď som sa chcel ísť niekde zabaviť, musel som mať peniaze. Ako chlapci sme začínali s banálnymi krádežami ako napríklad alkohol či cigarety. Robili sme to tak, že sme jednoducho nezaplatili a ušli.“

Nikdy nie celé auto?

Keď mal 19 rokov, prišiel za Marekom jeho známy, že v noci idú vykrádať autá, že ak chce, môže sa pridať. Za vidinou veľkých peňazí, ako inak, išiel v tú noc s nimi. Táto partia mala jednoduché pravidlá.

Čo najrýchlejšie vybrať z auta čo najviac vecí, no nikdy neukradnúť celé auto. Bol s nimi niekoľkokrát a po čase im navrhol, že prečo nezobrať celé auto a zarobiť oveľa viac. „Hneď, ako som s týmto nápadom prišiel, celá partia na mňa začala kričať, že nech sa ani neopovážim niečo také spraviť.” Vtedy nechápal, čoho sa tak boja. 

Prvý pokus

Asi o pol roka po tejto udalosti bol Marek opäť raz na mizine. Spolu s jedným kamarátom ukradol svoje prvé auto. Celý roztrasení ho ešte v tú noc previezli do garáže Marekovho nebohého starkého v Dúbravke. „Popravde, nevedeli sme, čo s tým autom spraviť, no vedeli sme, že musíme konať rýchlo.“

Zatiahli tak do toho ďalšieho kamaráta, ktorý v tom čase pracoval ako mechanik v jednom servise. Ten povedal, že najlepšie bude auto rozobrať a predať na náhradné diely niekde do zahraničia. Pustili sa teda do toho a cez jeho kontakty sa im na tomto aute podarilo celkom slušne zarobiť. 

Peniaze to boli naozaj slušné, no kamarát, ktorý to auto s Marekom vtedy ukradol, s tým už ďalej nechcel mať nič spoločné. S priateľkou totiž práve čakali dieťa. „Veľmi som sa na neho v tom čase nahneval, nechápal som, ako sa môže len tak vzdať toľkých peňazí kvôli dákemu decku. Až teraz, keď sa mi narodila dcérka, som pochopil, ako sa vtedy musel cítiť.“

Veľká garáž aj viac ľudí = hotový biznis

Marek a spomínaný mechanik sa však toho vzdať nemienili. Neskôr to však už prerástlo do naozaj veľkých rozmerov. Asi po roku z tejto nelegálnej činnosti spravili jednoducho biznis. Marek si vybudoval nenápadnú, no pomerne veľkú garáž na okraji Dunajskej Stredy.

Tam totižto, podľa jeho slov, vyhral pozemok v kartách. Pridali sa k nim ďalší dvaja ľudia a výrazne rozšírili svoje pôsobenie. „Po autá sme chodili dvaja a v dielni som mal dvoch mechanikov.”

Na otázku, či sa nebál, že ich niekto v ukradnutých autách uvidí. odpovedal: „Miestni ľudia podľa mňa vedeli, že kradneme a rozoberáme autá. Viete, keď takmer každú noc chodia do garáže nové a nové autá, ktoré už odtiaľ nevychádzajú, musí to byť jasné aj malému decku. Navyše sme museli súčiastky nejakým spôsobom odvážať. Vždy prvú nedeľu v mesiaci pri garáži pristavil maďarský kamión. Čiže nie je možné, aby si to niekto nevšimol. Pravdepodobne sa miestni báli niečo podniknúť, a tak to radšej nechali plávať.”

Marek túto nelegálnu činnosť robil približne tri roky. Zaujímavosťou je, že polícia ho chytila práve v čase, keď rozmýšľal, že s tým skoncuje – presne kvôli tomu, aby na seba nepútal pozornosť. S autom, ktoré mal v pláne ukradnúť, mal dokonca iné zámery. „Chceli sme ho rozobrať, previesť na Ukrajinu, poskladať a predať. Už som mal aj kupcu,” priznal nám Marek. 

Novinka na našom trhu

Problémom bolo, že auto, ktoré vtedy ukradli, malo domontované sledovacie zariadenie. „V garáži sme mali rušičku signálu, keby sme sa tam stihli dostať, tak by sme boli v suchu. Vždy sme sa sústredili skôr na bežnejšie a obyčajné autá. Vtedy nás zlákala dobrá ponuka. Riaditeľ jednej banky, ktorý predtým dokonca pracoval na ministerstve financií, si zaobstaral nové Audi A8. To bol rok 2003, keď také auto bolo absolútnou novinkou na našom trhu ,a na tú dobu nebolo zďaleka lacné. Auto sme mu ukradli priamo spred bytovky. Ešte sme nevyšli ani za Bratislavu a už nás zastavili policajti. Až neskôr som sa dozvedel, že majiteľ si všimol, ako niekto nasadá do jeho auta. To vysvetľuje rýchly zásah polície.”

Mareka po niekoľkohodinovom vypočúvaní zradil jeho parťák a obaja dostali trest odňatia slobody na 8 rokov.

(Prečítajte si aj prípad Márie, ktorá dostala 4 roky a porozprávala nám o tom, čo všetko počas nich zažila – 1. časť, 2. časť, 3. časť)

Dnes je už na slobode, no priznal, že s takouto minulosťou sa mu práca hľadá len veľmi ťažko: „Niektorí sa tvária priateľsky, no cítim, že ma nechcú, iní mi do očí povedia, že kriminálnikov vo firme nechcú.”

Aktuálne pracuje ako upratovač vo výrobnej hale. Vrátiť sa do normálneho života pomohla Marekovi jeho priateľka, s ktorou majú jednu dcéru. 

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií