Obyčajný deň patológa ČASŤ IV.: Keď dieťa nikdy nespozná svojho otca

Obyčajný deň patológa ČASŤ IV.: Keď dieťa nikdy nespozná svojho otca

Vôňa pečeného kuraťa s ryžou sa šírila všetkými poschodiami domova dôchodcov Humanus v Hlohovci. Jemne sa síce miešala s typickým pachom starobinca, ale i tak vo mne vyvolala náhly pocit hladu. Zrazu bolo jasné, že moje ďalšie kroky povedú do reštaurácie.

Cestou sa ešte zastavím vo Veľkých Kostoľanoch u matrikárky, na opravu dokumentácie, ktorú som zle vypísal asi pred týždňom a odvtedy sa tam chystám zastaviť.  Po rýchlom stretnutí som si to namieril do Senca, kde bývam, a je logisticky najvýhodnejšou pozíciou na  moje potulky po Trnavskom kraji. Sedím v reštaurácii Rozmarín oproti cintorínu a rozmýšľam nad uplynulým víkendom. Nebol ľahký. Môj kolega, s ktorým som obvykle v službe, odcestoval na víkend za rodinnými povinnosťami, a tak mi tri dni a tri noci zostali samému. Mám síce kolegov, ktorým v prípade nutnosti môžem brnknúť, ale pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné, radšej túto možnosť nevyužívam. Sedím sám.


Priateľka to vzdala už včera a išla domov. Odkedy prišla, len som párkrát prišiel a párkrát odišiel. Ideálny spôsob likvidácie vzťahu. Začal som slúžiť v piatok okolo jednej, a priznám sa, návštevy z toho dňa si ani veľmi nepamätám. Myslím, že to boli poväčšine nejaké domovy dôchodcov. Vlastne, spomínam si, že v jednom skonal niekto, koho blízkych poznám. Povedal by som, tragické úmrtie. Osud je nevyspytateľný. Deň volieb sa pre mňa začal doslova čierno. Kúsok za Sencom som hneď dostal pokutu za prekročenie rýchlosti. Naštvaný na vlastnú hlúposť som nadávajúc dorazil do domova dôchodcov v Trsticiach. Je to posledná obec na hranici Galantského a Dunajskostredského okresu s nádherným kostolom uprostred dediny. Obrovský domov dôchodcov, rozložený v dvoch samostatných budovách, disponuje nekonečným prúdom našich klientov. Je to však pekne od ruky. Odtiaľ moje kroky viedli do Chtelnice v Piešťanskom kraji. Chvíľka hľadania a mám to. Bežné úmrtie, bežný príbeh. Presunul som sa do Suchej nad Parnou. Ďalšie úmrtie z radu tých, čo sa ráno nezobudili. Obvykle každé skoré dopoludnie trávim v službe obiehaním práve takýchto adries. Pri nasadaní do auta mi vypadol POKRAČOVANIE NA DRUHEJ STRANE

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  Obyčajný deň patológa ČASŤ I: Ja som sa zbláznil
Google+ Linkedin

Jeden komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

*

*