18-ročný mladík hrá na piáne tak dobre, že sa vedci rozhodli skúmať jeho mozog

Matthew Whiteker sa narodil slepý. Lekári povedali jeho rodičom, že má len 50 % šancu dožiť sa dospelosti. Pred dovŕšením dvoch rokov mal za sebou 11 operácií. Napriek početným komplikáciám, a nie zrovna pozitívnym vyhliadkam do budúcnosti sa slepý pianista dožil dospelosti.

Jeho život nie je len obyčajným prežívaním, práve naopak. Už od útleho veku bola jeho obrovskou vášňou hudba. Matthew bol obdarený obdivuhodným sluchom a talentom na hudbu. Už od troch rokov dokázal hrať na piane oboma rukami, ba dokonca si začal komponovať vlastné piesne. Učiteľa hudby nepotreboval.

Talent, ktorý vzbudzuje údiv

Matt dokáže zahrať takmer všetko. Stačí mu pieseň počuť jediný raz. V jeho repertoári nájdete veľmi netradičnú zmes piesní od Dvořáka po Beyonce.

Matthew sa stal vo veku 5 rokov najmladším študentom prestížnej hudobnej školy Filomena M. D‘Agostina Greenberga v New Yorku. Riaditeľka školy, Dalia Sakas, prezradila, prečo sa rozhodla prijať na svoju školu práve Matthewa:

„Hrali sme niekoľko skladieb z Dvořákovho Kvinteta pre piáno, sú to vlastne skladby pre klavír a sláčikové nástroje. Boli sme piati. Matt a jeho mama si nás prišli v ten večer vypočuť. V sobotu ráno som prišla do štúdia, on tam bol a hral úvodnú skladbu Dvořákovho kvinteta.“

Slepý pianista sa túto neuveriteľne zložitú skladbu naučil len z odposluchu a dokázal zahrať party piatich ľudí. Mal vtedy iba päť rokov. Matthew sa odvtedy venuje hudbe naplno, má za sebou množstvo koncertov a dostal aj mnoho hudobných ocenení.

Čo na Matta hovorí veda?

Matthewov fascinujúci príbeh vzbudil pozornosť neurológa Charlesa Limba. Doktora Limba okúzlil Mattov neuveriteľný talent a zaujímalo ho, čo sa deje v jeho mozgu, keď hrá a tvorí. Presvedčil Whitakera, aby absolvoval dve MRI vyšetrenia. Počas prvej magnetickej rezonancie Whitaker robil rôznorodé činnosti vrátane počúvania hudby. Počas druhej magnetickej rezonancie hral mladý hudobník na klavíri.

Doktor Limb zistil, že Whitakerov mozog používa aj tú časť mozgu, ktorá by mala byť v dôsledku jeho slepoty nečinná. Whittakerov organizmus však bol schopný vybudovať nové neurologické dráhy, ktoré zapojili do činnosti aj časť mozgovej kôry, ktorá u bežných ľudí zaisťuje videnie. Keď slepý pianista počúval hudbu, alebo hral na klavíri, táto časť mozgu sa doslova rozžiarila. Matthew bol prekvapený, keď sa dozvedel výsledky výskumu. Doktor Limb sa Matta opýtal, prečo si myslí, že sa jeho mozog takto rozžiaril. Slepý pianista odpovedal jednoducho:

„Milujem hudbu.“