fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Dostane sa včela do zoznamu chránených živočíchov? Aktivisti z Púchova spisujú petíciu

Včelári hlásia túto jar 40 až 70 %-né straty včelstiev. Aktivisti z Považia chcú dosiahnuť, aby bola včela medonosná v zozname chránených živočíchov. Včelári oponujú.

Iniciátorom podpisovej petície je púchovský poslanec Michal Bizoň. Na jeho sociálnej sieti si môžeme všimnúť viacero aktivít s environmentálnou tematikou. Upozorňuje napríklad na to, že za 25 rokov zmizlo 75 % lietajúceho hmyzu, stojí takisto za petíciou za vyhlásenie Lesoparku, primátorke mesta navrhol vysadiť lúčne kvety.

Pomerne často zdieľa obrázky včiel či reportáže súvisiace so včelárstvom. Taktiež vo februári predpovedal, že straty na včelstvách môžu byť po poslednej zime až 50 %-né, pričom v marci už jeho slová potvrdili smutné štatistiky, ktoré sa v niektorých prípadoch vyšplhali až na 70 %. O masívnom úhyne sme koncom marca písali aj my.

Iba repka nestačí

„Spúšťačom petície bol príbeh môjho známeho – včelára, ktorému poľnohospodár doslova postriekal včely cez obed za pekného počasia, v plnej znáške, a prišiel o 200 rodín,“ povedal Bizoň pre mypovazska.sme.sk.

Repka včelám nestačí. Zdroj: unsplash.com

Podľa neho je najväčším problémom to, že naše včely sú hladné. Chybou je malá pestrosť – síce na Považí je situácia priaznivejšia, no pozrime sa na juh Slovenska, kde poľnohospodári vysádzajú obrovské plochy ekonomicky výhodnej repky. Polia sa už čoskoro zaplavia žltou, včely tu toho na výber veľa nemajú. Včela potrebuje pre svoju výživu peľ minimálne zo siedmich rastlín. Keď má len repku, nestačí to,“ hovorí Milan Janco z výkonného výboru Slovenského zväzu včelárov Trenčianskeho kraja. Dodal, že práve kvôli tomu musia včelári na juhu medzi obdobím kvitnutia repky a agátu včely umelo prikrmovať.

A tu vidíme ten problém: včely medonosné sú tým pádom odkázané na človeka. Nehovoriac o tom, že polia sa intenzívne chemicky ošetrujú, čo pre včely nie je vôbec priaznivé.

Rozdielne názory: politik vs. včelár

Michal Bizoň zháňa podpisy z celého Slovenska. Zatiaľ ich má okolo 700, cieľom je 10-tisíc. Zatiaľ čo on chce dosiahnuť zápis včely medonosnej do zoznamu chránených živočíchov, Janco sa snaží hľadať iné riešenia. 

Tiež je zástancom toho, že včely treba chrániť, ale nie ich vyhlásiť za chránené živočíchy. Bola by to dvojsečná zbraň: mohlo by to totiž obmedziť samotných včelárov a možnosti chovu. Včela je pritom tretím najdôležitejším hospodárskym živočíchom v krajine, každá tretia lyžica jedla závisí od opeľovania, píše sa v tlačovej správe ministerstva pôdohospodárstva.

Zdroj: pixabay.com

Príkladom by podľa Janca mohli byť krajiny západnej Európy, kde farmári zavádzajú systém priateľský k včelám. Prakticky to znamená, že vysádzajú tzv. green pásy, kde sadia medonosné plodiny a nepoužívajú chémiu (ak áno, tak veľmi citlivo). Ak dodržujú určité pravidlá a spĺňajú požadované parametre, dostanú niečo ako ochrannú známku – akýsi doklad o tom, že ich farma je priateľská k včelám. Na základe toho si potom spotrebitelia môžu z ponuky produktov vybrať aj tieto „pollinator friendly”.

Inšpirácia je zrejme z Bavorska

Podobná petícia, pod ktorú momentálne zháňa Bizoň podpisy, bola prednedávnom aj v Bavorsku. Podpísalo ju 1,75 milióna ľudí. Táto spolková republika Nemecka mení petíciu na zákon, dokonca text z nej sa dostane do legislatívy. 

„Iniciátori petície si dali za cieľ zmeniť existujúci zákon tak, aby poľnohospodári používali šetrné postupy a zachovávali tak rozmanitosť ekosystémov,” píše sa na sme.sk.

Nechajme sa prekvapiť, ako to dopadne u nás.

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií