fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Popolcovou stredou veriaci začínajú 40-dňový pôst. Takéto sú zvyky Slovákov

Po fašiangoch prichádza obdobie stíšenia sa. Popolcová streda tento rok pripadla na 17. februára, pre kresťanov znamená začiatok pôstneho obdobia, ktoré vyvrcholí Veľkou nocou.

Máte tip? napíšte nám mailom

Počas 40 dní sa rímskokatolíci aj evanjelici pripravujú na najväčší sviatok v roku, Veľkú noc, ktorá pripadne na víkend od 4. apríla (Veľký piatok). I keď Popolcová streda nie je prikázaným sviatkom a veriacich tak nezaväzuje k účasti na bohoslužbe, majú vo zvyku zúčastniť sa na nej, aj preto budú omše odvisielané online. Kňazi a diakoni dávajú na čelo popolec zo spálených bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Inde vo svete sú bahniatka nahradené palmami.

Počas tohto úkonu duchovní hovoria: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš,” alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium“. Človeku to má pripomínať, že pochádza zo zeme a do nej sa aj vráti. Sypanie popola na čelo znamená aj pokánie pred Bohom, odkazuje to na blízkovýchodnú tradíciu našich predkov. Hlavným zmyslom tohto dňa je akési prehĺbenie viery v Boha, lásky k blížnym a uvedomenie si vlastnej hriešnosti.

V cirkvi sa obrad sypania popola na hlavu praktizuje už od 8. storočia, no pôvodne mali tú “česť” len veľkí a verejní hriešnici. Pre celú cirkev to zaviedol v roku 1091 koncil v Benevente, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.

Prečítajte si tiež:
Pozrite sa, ako Jägermeister povýšil hokej na ľadovú párty

Popolcová streda je aj dňom prísneho pôstu, kedy sa veriaci majú vzdať mäsitých jedál. Povolené je jesť trikrát do dňa, z toho raz dosýta. Zvyčajným pokrmom boli napríklad pirohy či šúľance s makom.

 

Máte tip? napíšte nám mailom

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií